Témy, ktoré som riešila v prvom roku rodičovstva

Prvý rok rodičovstva sa matka musí zorientovať v množstve tém. Len čo zvládne dojčenie, základnú starostlivosť o bábätko, plač, spánok a zorientuje sa v psychomotorickom vývoji, môže sa vrhnúť na tému prvých príkrmov. Popri tom hľadá inšpirácie a nakupuje všetko potrébné, robí si prehľad v kurzoch, rieši ako pomôcť pri prerezávaní zúbkov, ako zvládnuť prvé choroby, prekonať krízu v dojčení, boľavý prsník… a ako byť popri tom všetkom spokojná matka, lebo to je základ spokojného dieťaťa. Nuda nehrozí. Ale poďme pekne poporiadku, po jednotlivých témach prvého roka rodičovstva:

Dojčenie

Úvod v pôrodnici som nezvládla najlepšie. Asi som Adelku málo povzbudzovala v saní, nechávala dlho spať (v perinke), a zrejme neprikladala na prso dostatočne často. Mlieko sa mi hneď nerozbehlo a Adelka skončila na infúzke a na svietení. Takže úvod nič moc. Ja bez naliatých pŕs (iba oči naliate slzami) a dieťa separované. Avšak s odhodlaním som sa pustila do záchrany. Poctivo som nahrievala prsia, masírovala a odstriekavala. Mlieko sa našťastie na štvrý deň naštartovalo. A podarilo sa mi ho udržať. Kojili sme celý prvý rok (a stále pokračujeme). Nie každému sa to podarí aj napriek snahe a radám laktačných poradkýň. Takže som vďačná. Zvládli sme aj nejaké tie krízky, málo mlieka, či príliš silný prúd, aj zranenú bradavku. Mali sme problém s grckaním po jedle, čo sa nám čiastočne podarilo zmierniť častejším a kratším dojčením. Avšak úplné vymiznutie prišlo až okolo siedmeho mesiaca. Priberala našťastie pekne, v prvom polroku sme patrili u pediatričky ku rekordmanom. Takže zrejme nie reflux, ale prepchávanie. Možno je len maximajzer po tatinovi :-).

Viac o dojšení som písala TU.

Hygiena

Kúpanie bol spočiatku horor. Pravdepodobne tu zohrávala rolu aj naša neistota. Po troch mesiacoch sme to našťastie vymakali a kúpanie si začala užívať. Čo sa týka prebaľovania, striedame látkové s jednorázovými. Úvodné eko nadšeenie trošku oslablo a podľahla som pohodlnosti a praktickosti, ale tak aspoň čiastostočne zmierňujem plienkovú neekologickú stopu. Tiež takmer vôbec nepoužívame vlhčené obrúsky (iba na cestách). Kozmetiky sme v prvom roku používali minimum – krém na ritku od Weledy, olej do kúpela tiež od Weledy, detský balzám od Saloos na natieranie tváričky v zime, Saloos Prvý zúbok na masírovanie dasien pri prerezávaní zúbkov a mydlo (to čo aj my – kvalitné s obsahom olejov – napr Manufactura). Po pôrode mala olejček na masírovanie telíčka, na boľavé bruško a plienkový balzám od Ingeborg Stadelmann. Ale vzhľadom na ceny som prešla potom na Weledu a Saloos. Občas použijeme detský šampón od Weledy, ale vláskov zatiaľ moc nemá, tak obyčajne si vystačíme s kúpacím olejčekom. S čím stále ešte bojujeme je strihanie nechtov a čistenie zubov. A v závere roka sa k pravidelným bojom, tréningom vzpierania a hlasovým skúškam pridalo aj prebaľovanie.

Viac o hygiene a kozmetike som písala TU.

Spánok a plač

Problém s utíšením plaču a uspávaním som mala už hneď druhú noc v pôrodnici. Potom prišla žltačková spavosť, no po zotavení sme bojovali opäť. Boli sme bezradní. Pomohli knihy Najšťastnejšie miminko v okolí od Karpa a Když díťe nechce spáť od Prokopovej. Oboje odporúčam ešte pred pôrodom. Uvedomili sme si, že sme Adelku až moc stimulovali, boli neistí, skúšali príliš veľa metód uspávania. Naučili sme sa overené metódy ako rituály, rovnaký čas a miesto, zavinutie, biely šum, rytmus. Na konci šestonedelia nám dokázala prespať 6 hodín v kuse! Na konci prvého roka aj 11. Denné spánky boli väčší problém. Kočík bol náš záchranca. Časom sa našťastie naučila spávať aj doma. Prevažnú časť prvého roka sme mali jeden doobedný spánok doma a potom poobedný vonku v kočíku. Okolo roka začala prechádzať už iba na jeden denný spánok. Vždy dávala menej hodín ako spodné hranice odporúčaných hodín spánku. Extra spáč to nikdy nebol (len prvé dni so žltačkou).

Od mala spávala vo svojej postielke, ktorú mala hneď vedľa našej. Skúšali sme aj spoločné spanie v jednej posteli, ale všetci sme sa oveľa viac budili. Takže spoločná posteľ sa nám neosvedčila. Ale vždy ráno, keď sa Adelka prebudí, tak si ju dáme medzi nás. Nakojím ju a potom sa chvíľu len tak váľame, objímame, niekedy si ešte chvíľu zdriemne. To sa nám všetkým páči a je to príjemný začiatok nového dňa.

Čo sa týka plaču a jeho tíšenia, hodne napomoholo získanie istoty. Celkom dlho som bojovala s pocitom „som neschopná matka keď mi dieťa plače“. Pomohlo mi, keď som videla na kurzoch ostatných vrstovníkov plačúcich ešte viac. A začala som si všímať spojenie: neistá matka = plačúce dieťa.

Psychomotorický vývoj

Ďalšia dôležitá oblasť, v ktorej som sa spamätala s miernym oneskorením. Bábätko treba dávať čo najskôr na bruško, aby trénovalo zdvíhanie hlavičky. Veľa detí protestuje, hlavne keď nemajú vhodné podmienky. Ideálne je  bez plienky a na tvrdej podložke. Ja som dávala Adelku na gauč a v poriadnom balíku. Jasné, že sa jej nepáčilo. Našťastie sme to vďaka knihe Rozvíjaj sa dieťatko od Kiedroňovej vychytali a prvý dôležitý medzník, prvé vzpriamenie, stihli načas. Potom som už bola vďaka knihe múdra a Adelka išla pekne postupne, termínovo v predstihu – otáčanie, druhé vzpriamenie, pohúpavanie na štyroch, lozenie, sed, stoj, prvé kroky. Z knihy sme mali veľa tipov aj na ostatné oblasti ako jemná motorika, celkový rozumový vývoj. Správny psychomotorický vývoj sme podporovali aj babyplávaním a cvičením. Adelku sme sami neposadzovali, ani nevodili za ruky. Vďaka tomu hodne lozila. Viac ako 4 mesiace, na čo som veľmi hrdá! Lozenie je najzdravší a veľmi dôležitý pohyb, tak som rada, že si ho užila, tak dlho. Prvé samostatné kroky prišli okolo prvých narodenín.

Príkrmy

Adelke chutilo od začiatku. Tiež to nemusí byť samozrejmosť. Hodne mám má s tým problém. Neviem, čomu to hlavne pripísať. Možno tomu, že jeme hodne ovocia a zeleniny aj my, jedávame spolu, veľakrát aj to isté alebo aspoň podobné, pri jedle nič nepozeráme, ale rozprávame sa. Dávam jej len to, čo jedávam aj ja (teda pozná chuť z mlieka). Dávam jej hlavne doma pripravené a čerstvé. Dosť dôležité bude asi, že v noci som to nepreháňala s dojčením. Keď sa dieťa naje veľa v noci, cez deň toľko nepotrebuje. V oblasti prvých príkrmov a celkovo stravovania detí ma najviac oslovil projekt ČO JEDIA ZDRAVÉ DETI. Zhodujem sa s nimi v základoch kvalitnej stravy, a to kvalitné suroviny, jednoduché kombinácie, pestrosť, dostatok sezónneho ovocia a zeleniny, čerstvo pripravené jedlá, minimum cukru a junk foodu. Spomínaný projekt má FB stránku, kde sa riešia rôzne otázky, zdieľajú recepty a pravidelne robia aj prednášky o stravovaní detí od prvých príkrmov.

Zdravie

Prvý rok sme prežili v dobrom zdraví. Riešili sme len klasiky, ktorým sa asi žiadny rodič nevyhne. Zvýšená teplota a soplíky. Teplota sa nám objavila viackrát pri prerezávaní zúbkov. Do 38, podľa niektorých zdrojov dokonca 38,5 sa ani teplotu neodporúča zrážať. Je to znak toho, že telo bojuje, imunita sa aktivuje. Zvýšená teplota je potrebná. Mierne zvýšenie teploty Adelka zvládla zraziť sama. My sme zrážali iba raz, keď mala nad 38,5. To mala spojené aj so zájdenými soplami. Vtedy sme zašli pre istotu aj ku doktorke. Po zrazení teploty sme skoničili aj tak len pri striekaní slanej vody do nosa a odsávaní.

Odsávačka do nosa je tiež celkom diskutovanou témou. Sú názory za aj proti. A keď už sa človek rozhodne ZA, má na výber viacero typov. My sme odsávali, ale s mierou, nech sliznicu moc nedráždime. Vždy sme striekli do nosa slanú vodu pred odsávaním aj po. Niekedy to išlo aj s ručnou balónikovou, čo je také najpohodlnejšie. Avšak pri väčších zájdených soploch odsávačka na vysávač nemá konkurenciu. Neviem si celkom predstaviť, ako to robili naše mami bez nej. Šak s plným nosom sa dieťa ani nenakojí.

Kurzy

Naším prvým pokusom bol 6-týždňový kurz masáží bábätiek. Adelka mala vtedy 4 mesiace. Mala som obavy, či zvládneme 6 týždňov udržať rovnaký režím, prísť na určitú hodinu, a či tam v dobrej nálade vydržíme hodinu a pól. Zvládli sme, aj sme si to užili dokonca! Od pól roka sme začali s cvičeniami aj babyplávaním. S Adelkou bola radosť niekam chodiť. Všetko zvedavo obzerala a skúmala. Kurzy hodnotím ako príjemné spestrenie, dobrú možnosť na spoznanie iných mám, Adelkiných vrstovníkov a tiež prínosnú aktivitu pre Adelku. Spoznáva rôzne prostredia, má nové vnemy, učí sa fungovať medzi inými deťmi. A tiež mamina nabere inšpiráciu aké cviky a zábavky môže robiť s dieťatom. Občas sa síce človek trochu naháňa (najmä ak nemá ustálený režím), ale tak pri najhoršom sa vynechá hodina. Veľakrát ide aj nahradiť. Základ je vybrať si správny čas, kedy je rezerva aj pri miernom posunutí režimu. V Žiline je super, že máme veľký výber kurzov a môžem si vybrať najviac vyhovujúci čas.  Takže za mňa kurzy jednoznačne áno. 2 za týždeň mi prišli akurát. Popri tom sme mali dostatok času na spontánny program.

Šatkovanie

Adelke sa v šatke najprv moc nepáčilo. Možno jej vadilo zafixovanie celého tela aj s hlavičkou, a možno to, že som to skúšala doma a nie vonku. Ale zima nie je zrovna ideálny čas na šatkovanie vonku. A nosenie doma nevyhovovalo moc ani mne. Skúšala som žehlenie aj varenie so šatkou. Varenie som vyhodnotila ako dosť nepraktické a trochu aj nebezpečné. Pri statickej polohe pri žehlení som zas cítila kríže. Tak sme si dali pauzu a skúsili to až z jari a vonku. To už držala pekne hlavičku a zo šatky mala výhľad. V 7 mesiacoch sa teda šatka ujala. A mne srdce plesalo, keď sme mohli vyraziť na lesné chodníčky. Teraz si hovorím, že aspoň som nemusela riešiť dilemu, či predčasná vertikalizovaná poloha pri nosení škodí chrbátiku alebo nie.

Spokojná mama = spokojné dieťa

Z Adelky mám síce veľkú radosť a byť mamou ma napĺňa, ale trošku málo sa starám sama o seba. Od pôrodu som stále neschudla na pôvodnú váhu, môj šatník v aktuálnej veľkosti zíva prázdnotou, a celkovo málo sa starám o svoj relax. Super, že v rámci sebarealizácie mám aspoň tento blog. Ale vidím na sebe, že niekedy som málo oddýchnutá a mám málo odreagovania. Potom aj ľahšie znervózniem. A keď som nervózna ja, je aj Adelka. Takže aj kvôli Adelke, musím myslieť viac na seba! Ľahko sa to píše, horšie realizuje. Čas sa nedá nafúknúť. Ale musím nájsť tú správnu rovnováhú medzi venovaním sa Adelke, domácnosti aj sebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *