Prvý rok rodičovstva sa matka musí zorientovať v množstve tém. Len čo zvládne dojčenie, manipuláciu, základnú starostlivosť o bábätko, plač, spánok a zorientuje sa v psychomotorickom vývoji, môže sa vrhnúť na tému prvých príkrmov. Popri tom hľadá inšpirácie a nakupuje všetko potrebné, robí si prehľad v krúžkoch pre bábätká, rieši ako pomôcť pri prerezávaní zúbkov, ako zvládnuť prvé choroby, prekonať krízu v dojčení, boľavý prsník… a ako byť popri tom všetkom spokojná matka, lebo to je základ spokojného dieťaťa. Nuda nehrozí, najmä ak má živé, neposedné a nie moc spavé dieťa, ako bolo to naše. Ale poďme pekne poporiadku, po jednotlivých témach prvého roka rodičovstva:
Dojčenie
Jedna z najprirodzenejších vecí, a pritom celá veda. Úvod v pôrodnici som nezvládla najlepšie. Asi som Adelku málo povzbudzovala v saní, nechávala dlho spať (v perinke), a zrejme neprikladala na prso dostatočne často. Mlieko sa mi hneď nerozbehlo a Adelka skončila na infúzke a na svietení. Ja bez naliatých pŕs (iba oči naliate slzami) a dieťa separované. Avšak s odhodlaním som sa pustila do záchrany. Poctivo som nahrievala prsia, masírovala a odstriekavala. Mlieko sa našťastie na štvrý deň naštartovalo. A podarilo sa mi ho udržať. Kojili sme celý prvý rok (a stále pokračujeme). Nie každému sa to podarí aj napriek snahe a radám laktačných poradkýň. Takže som vďačná. Zvládli sme aj nejaké tie krízky, málo mlieka, či príliš silný prúd, aj zranenú bradavku. Mali sme problém s grckaním po jedle, čo sa nám čiastočne podarilo zmierniť častejším a kratším dojčením. Avšak úplné vymiznutie prišlo až okolo siedmeho mesiaca. Priberala našťastie pekne, v prvom polroku sme patrili u pediatričky ku rekordmanom. Takže zrejme nie reflux, ale prepchávanie. Možno je len maximajzer po tatinovi :-).
Viac o dojšení som písala TU.
Hygiena
Kúpanie bol spočiatku horor. Pravdepodobne tu zohrávala rolu aj naša neistota. Po troch mesiacoch sme to našťastie vymakali a kúpanie si začala užívať aj Adelka, aj my. Čo sa týka prebaľovania, striedali sme látkové plienky s jednorázovými. Úvodné eko nadšenie v priebehu prvého roka trošku oslablo a podľahla som pohodlnosti a praktickosti, ale tak aspoň čiastostočne som zmiernila plienkovú neekologickú stopu. Tiež takmer vôbec nepoužívame vlhčené obrúsky (iba na cestách). Kozmetiky sme v prvom roku používali minimum – krém na ritku od Weledy, olej do kúpela tiež od Weledy, detský balzám od Saloos na natieranie tváričky v zime, Saloos Prvý zúbok na masírovanie dasien pri prerezávaní zúbkov a mydlo (to čo aj my – kvalitné s obsahom olejov – napr Manufactura). Po pôrode mala olejček na masírovanie telíčka, na boľavé bruško a plienkový balzám od Ingeborg Stadelmann. Ale vzhľadom na ceny som prešla potom na Weledu a Saloos. Občas použijeme detský šampón od Weledy, ale vláskov zatiaľ moc nemá, tak obyčajne si vystačíme s kúpacím olejčekom. S čím stále ešte bojujeme je strihanie nechtov a čistenie zubov. A v závere roka sa k pravidelným bojom, tréningom vzpierania a hlasovým skúškam pridalo aj prebaľovanie.
Viac o hygiene a kozmetike som písala TU.
Spánok a plač
Problém s utíšením plaču a uspávaním som mala už hneď druhú noc v pôrodnici. Potom prišla žltačková spavosť, no po zotavení sme bojovali opäť. Boli sme bezradní. Pomohli knihy Najšťastnejšie miminko v okolí od Karpa a Když díťe nechce spáť od Prokopovej. Oboje odporúčam ešte pred pôrodom. Uvedomili sme si, že sme Adelku až moc stimulovali, boli neistí, skúšali príliš veľa metód uspávania. Naučili sme sa overené metódy ako rituály, rovnaký čas a miesto, zavinutie, biely šum, rytmus. Na konci šestonedelia nám dokázala prespať 6 hodín v kuse! Na konci prvého roka aj 11. Denné spánky boli väčší problém. Kočík bol náš záchranca. Časom sa našťastie naučila spávať aj doma. Prevažnú časť prvého roka sme mali jeden doobedný spánok doma a potom poobedný vonku v kočíku. Okolo roka začala prechádzať už iba na jeden denný spánok. Vždy dávala menej hodín ako spodné hranice odporúčaných hodín spánku. Extra spáč to nikdy nebol (len prvé dni so žltačkou).
Od mala spávala vo svojej postielke, ktorú mala hneď vedľa našej. Skúšali sme aj spoločné spanie v jednej posteli, ale všetci sme sa oveľa viac budili. Takže spoločná posteľ sa nám neosvedčila. Ale vždy ráno, keď sa Adelka prebudí, tak si ju dáme medzi nás. Nakojím ju a potom sa chvíľu len tak váľame, objímame, niekedy si ešte chvíľu zdriemne. To sa nám všetkým páči a je to príjemný začiatok nového dňa.
Čo sa týka plaču a jeho tíšenia, hodne napomoholo získanie istoty. Celkom dlho som bojovala s pocitom „som neschopná matka keď mi dieťa plače“. Pomohlo mi, keď som videla na krúžkoch ostatných vrstovníkov plačúcich ešte viac. A začala som si všímať spojenie: neistá matka = plačúce dieťa.
Psychomotorický vývoj
Ďalšia dôležitá oblasť, v ktorej som sa spamätala s miernym oneskorením. Bábätko treba dávať čo najskôr na bruško, aby trénovalo zdvíhanie hlavičky. Veľa detí protestuje, hlavne keď nemajú vhodné podmienky. Ideálne je bez plienky a na tvrdej podložke. Ja som dávala Adelku na gauč a v poriadnom balíku. Jasné, že sa jej nepáčilo. Našťastie sme to vďaka knihe Rozvíjaj sa dieťatko od Kiedroňovej vychytali a prvý dôležitý medzník, prvé vzpriamenie, stihli načas. Potom som už bola vďaka knihe múdra a Adelka išla pekne postupne, termínovo v predstihu – otáčanie, druhé vzpriamenie, pohúpavanie na štyroch, lozenie, sed, stoj, prvé kroky. Z knihy sme mali veľa tipov aj na ostatné oblasti ako jemná motorika, celkový rozumový vývoj. Správny psychomotorický vývoj sme podporovali aj babyplávaním a cvičením. Adelku sme sami neposadzovali, ani nevodili za ruky. Vďaka tomu hodne lozila. Viac ako 4 mesiace, na čo som veľmi hrdá! Lozenie je najzdravší a veľmi dôležitý pohyb, tak som rada, že si ho užila, tak dlho. Prvé samostatné kroky prišli okolo prvých narodenín.
Príkrmy
Adelke chutilo od začiatku. Tiež to nemusí byť samozrejmosť. Hodne mám má s tým problém. Neviem, čomu to hlavne pripísať. Možno tomu, že jeme hodne ovocia a zeleniny aj my, jedávame spolu, veľakrát aj to isté alebo aspoň podobné, pri jedle nič nepozeráme, ale rozprávame sa. Dávam jej len to, čo jedávam aj ja (teda pozná chuť z mlieka). Dávam jej hlavne doma pripravené a čerstvé. Dosť dôležité bude asi, že v noci som to nepreháňala s dojčením. Keď sa dieťa naje veľa v noci, cez deň toľko nepotrebuje. V oblasti prvých príkrmov a celkovo stravovania detí ma najviac oslovil projekt ČO JEDIA ZDRAVÉ DETI. Zhodujem sa s nimi v základoch kvalitnej stravy, a to kvalitné suroviny, jednoduché kombinácie, pestrosť, dostatok sezónneho ovocia a zeleniny, čerstvo pripravené jedlá, minimum cukru a junk foodu. Spomínaný projekt má FB stránku, kde sa riešia rôzne otázky, zdieľajú recepty a pravidelne robia aj prednášky o stravovaní detí od prvých príkrmov.
Prvé choroby
Obyčajne okolo pol roku, keď sa začnú ozývať prvé zúbky prídu aj prvé choroby. U nás to tiež platilo a prvá chorova prišla v piatom mesiaci. Zvýšená teplota a soplíky. Tomu sa nevyhne asi žiadny rodič. Teplota sa nám objavila viackrát pri prerezávaní zúbkov. Do 38, podľa niektorých zdrojov dokonca 38,5 sa ani teplotu neodporúča zrážať. Je to znak toho, že telo bojuje, imunita sa aktivuje. Zvýšená teplota je potrebná. U detí sú normálne aj vyššie teploty ako u dospelých.
No soplíky sa nám veľmi osvedčil sprej s morskou vodou Physiomer. Keď bolo treba, používali sme aj odsávačku. Odsávačka do nosa je tiež celkom diskutovanou témou. Sú názory za aj proti. A keď už sa človek rozhodne ZA, má na výber viacero typov. My sme odsávali, ale s mierou, nech sliznicu moc nedráždime. Vždy sme striekli do nosa slanú vodu pred odsávaním aj po. Niekedy to išlo aj s ručnou balónikovou, čo je také najpohodlnejšie a zrejme najmenej agresivne. Avšak pri väčších zájdených soploch odsávačka na vysávač nemá konkurenciu. Neviem si celkom predstaviť, ako to robili naše mami bez nej. Šak s plným nosom sa dieťa ani nenakojí.
Čo sa týka prevencie, zo skúsenosti som sa naučila, že treba byť opatrný najmä keď sa tlačia zuby a dieťa má vtedy oslabenú imunitu a keď sú vonku nízke hmly, v ktorých sa že vraj hodne držia vírusy. Keď sa objaví kašel, tak vždy radšej idem čo najskôr ku doktorke, nech popočúva a odporučí, čo najvhodnejšie kvapky. Lebo kašle sa vedia ťahať hodne dlho a u malých bábätiek vedia spôsobiť dosť veľké problémy. Pri prerezávaní zúbkov sa nám osvedčil prírodný olejček PRVNÍ ZOUBEK od Saloos a chladivé hryzátko.
Nosenie v šatke/nosiči
Adelke sa v šatke najprv moc nepáčilo. Možno jej vadilo zafixovanie celého tela aj s hlavičkou, a možno to, že som to skúšala doma a nie vonku. Ale zima nie je zrovna ideálny čas na šatkovanie vonku. A nosenie doma nevyhovovalo moc ani mne. Adelka bola prvé tri mesiace neodložiteľné dieťa, tak som skúšala žehlenie aj varenie so šatkou. Varenie som vyhodnotila ako dosť nepraktické a trochu aj nebezpečné. Pri statickej polohe pri žehlení som zas cítila kríže. Nakoniec si zvykla odpočívať pri varení vo vajíčku. A asi od troch mesiacov bola spokojná aj na hrazde. Tak sme si dali pauzu a skúsili to až z jari a vonku. To už držala pekne hlavičku a zo šatky mala výhľad. V 7 mesiacoch sa teda šatka ujala. A mne srdce plesalo, keď sme mohli vyraziť na lesné chodníčky. Pre mňa veľmi vítané spestrenie a načerpanie novej energie. Teraz si hovorím, že aspoň som nemusela riešiť dilemu, či predčasná vertikalizovaná poloha pri nosení škodí chrbátiku alebo nie.
Spokojná mama = spokojné dieťa
Z Adelky mám síce veľkú radosť a byť mamou ma napĺňa, ale trošku málo sa starám sama o seba. Od pôrodu som stále neschudla na pôvodnú váhu, môj šatník v aktuálnej veľkosti zíva prázdnotou, a celkovo málo sa starám o svoj relax. Vidím na sebe, že niekedy som málo oddýchnutá a mám málo odreagovania. Potom aj ľahšie znervózniem. A keď som nervózna ja, je aj Adelka. Takže aj kvôli Adelke, musím myslieť viac na seba! Ľahko sa to píše, horšie realizuje. Čas sa nedá nafúknúť. Ale musím nájsť tú správnu rovnováhú medzi venovaním sa Adelke, domácnosti aj sebe.
