Ako som zvládla prvý rok rodičovstva

Prvý rok rodičovstva sa matka musí zorientovať v množstve tém. Len čo zvládne dojčenie, základnú starostlivosť o bábätko, plač, spánok a zorientuje sa v psychomotorickom vývoji, môže sa vrhnúť na tému prvých príkrmov. Popri tom hľadá inšpirácie a nakupuje, robí si prehľad v kurzoch, rieši ako pomôcť pri prerezávaní zúbkov, ako zvládnuť prvé choroby, prekonať krízu v dojčení, boľavý prsník… a ako byť popri tom všetkom spokojná matka, lebo to je základ spokojného dieťaťa. Ale poďme pekne poporiadku, po jednotlivých „predmetoch“ prvého ročníka rodičovstva:

Dojčenie

Úvod v pôrodnici som nezvládla najlepšie. Málo som Adelku povzbudzovala v saní, nechávala dlho spať (v perinke), neprikladala som ju dostatočne často. Mlieko sa mi hneď nerozbehlo a Adelka skončila na infúzke a na svietení. Takže úvod nič moc. Ja bez naliatých pŕs (iba oči naliate slzami) a dieťa separované. Avšak s odhodlaním som sa pustila do záchrany. Poctivo som nahrievala prsia, masírovala a odstriekavala. Mlieko sa našťastie na štvrý deň naštartovalo. A podarilo sa mi ho udržať. Kojili sme celý prvý rok (a stále pokračujeme). Nie každému sa to podarí aj napriek snahe a radám laktačných poradkýň. Takže som vďačná. Zvládli sme aj nejaké tie krízky, málo mlieka, či príliš silný prúd, bolestivé prso aj zranenú bradavku. Mali sme problém s grckaním po jedle, čo sa nám čiastočne podarilo zmierniť častejším a kratším dojčením. Avšak úplné vymiznutie prišlo až okolo siedmeho mesiaca. Ktovie, či to bol dôsledok skúsenosti z pôrodnice – nedostatku a dehydratácie. Alebo dôsledok nie tak častého dojčenia (na základe rád z pôrodnice). Priberala našťastie pekne, v prvom polroku sme patrili u pediatričky ku rekordmanom. Takže zrejme nie reflux, ale prepchávanie. Možno je len maximajzer po tatinovi :-).

Hygiena

Kúpanie bol spočiatku horor. Pravdepodobne tu zohrávala rolu aj naša neistota. Po troch mesiacoch sme to našťastie vymakali a kúpanie si začala užívať. Čo sa týka prebaľovania, striedame látkové s jednorázovými. Som na seba hrdá, že som sa dala aj na látkovanie. Jednorázovky sú ekologická katastrofa (aj keď mimo domu aj ja spohodlniem). A navyše z látkových plienok má Adelka úplne minimálny problém so zapareninami. Tiež takmer vôbec nepoužívame vlhčené obrúsky (iba na cestách). Bavlnené obrúsky a voda sú ekologickejšie aj lepšie na pokožku. Som tiež spokojná s minimom a kvalitou kozmetiky, ktorú používame. Adelka pravidelne používa 5 vecí – krém na ritku od Weledy, olej do kúpela tiež od Weledy, detský balzám od Saloos na natieranie tváričky v zime, Saloos Prvý zúbok na masírovanie dasien pri prerezávaní zúbkov a mydlo (to čo aj my – kvalitné s obsahom olejov – napr Manufactura). Po pôrode mala olejček na masírovanie telíčka, na boľavé bruško a plienkový balzám od Ingeborg Stadelmann. Ale vzhľadom na ceny som prešla potom na Weledu a Saloos. Občas použijeme detský šampón od Weledy, ale vlásky má rovnako pekné aj po kúpacím oleji. S čím stále ešte bojujeme je strihanie nechtov a čistenie zubov. A v závere roka sa k pravidelným bojom, tréningom vzpierania a hlasovým skúškam pridalo aj prebaľovanie. Adelka skrátka nemá čas na blbosti, a my to stále nechápeme.

Spánok a plač

Problém s utíšením plaču a uspávaním som mala už hneď druhú noc v pôrodnici. Potom prišla žltačková spavosť, no po zotavení sme bojovali opäť. Boli sme bezradní. Pomohli knihy Najšťastnejšie miminko v okolí od Karpa a Když díťe nechce spáť od Prokopovej. Oboje odporúčam ešte pred pôrodom. Uvedomili sme si, že sme Adelku až moc stimulovali, boli neistí, skúšali príliš veľa medód uspávania. Naučili sme sa overené metódy ako rituály, rovnaký čas a miesto, zavinutie, biely šum, rytmus. Na konci šestonedelia nám dokázala prespať 6 hodín v kuse! Na konci prvého roka aj 11. Denné spánky boli väčší problém. Kočík bol náš záchranca. Časom sa našťastie naučila spávať aj doma. Prevažnú časť prvého roka sme mali jeden doobedný spánok doma a potom poobedný vonku v kočíku. Okolo roka začala prechádzať už iba na jeden denný spánok. Vždy dávala menej hodín ako spodné hranice odporúčaných hodín spánku. Extra spáč to nikdy nebol (len prvé dni so žltačkou). Čo sa týka plaču a jeho tíšenia, hodne napomoholo získanie istoty. Celkom dlho som bojovala s pocitom „len až nevyzerám ako neschopná matka“. Pomohlo mi, keď som videla na kurzoch ostatných vrstovníkov plačúcich ešte viac. A začala som si všímať spojenie: neistá matka = plačúce dieťa.

Psychomotorický vývoj

Ďalšia dôležitá oblasť, v ktorej som sa spamätala s miernym oneskorením. Bábätko treba dávať čo najskôr na bruško, aby trénovalo zdvíhanie hlavičky. Veľa detí protestuje, hlavne keď nemajú vhodné podmienky. Ideálne je  bez plienky a na tvrdej podložke. Ja som dávala Adelku na gauč a v poriadnom balíku. Jasné, že sa jej nepáčilo. Našťastie sme to vďaka knihe Rozvíjaj sa dieťatko od Kiedroňovej vychytali a prvý dôležitý medzník, prvé vzpriamenie, stihli načas. Potom som už bola vďaka knihe múdra a Adelka išla pekne postupne, termínovo aj v predstihu – otáčanie, druhé vzpriamenie, pohúpavanie na štyroch, lozenie, sed, stoj, prvé kroky. Z knihy sme mali veľa tipov aj na ostatné oblasti ako jemná motorika, celkový rozumový vývoj. Správny psychomotorický vývoj sme podporovali aj babyplávaním a cvičením. Adelku sme sami neposadzovali, ani nevodili za ruky. Vďaka tomu hodne lozila. Viac ako 4 mesiace, na čo som veľmi hrdá! Lozenie je najzdravší a veľmi dôležitý pohyb, tak som rada, že si ho užila, tak dlho. Prvé samostatné kroky prišli až okolo prvých narodenín.

Príkrmy

Adelke chutilo od začiatku. Tiež to nemusí byť samozrejmosť. Hodne mám má s tým problém. Neviem, čomu to hlavne pripísať. Možno tomu, že jeme hodne ovocia a zeleniny aj my, jedávame spolu, veľakrát aj to isté alebo aspoň podobné, snažíme sa mať pri jedle pohodu. Dávam jej len to, čo jedávam aj ja (teda pozná chuť z mlieka). Dávam jej hlavne doma pripravené a čerstvé. Dosť dôležité bude asi, že v noci som to nepreháňala s dojčením. Keď sa dieťa naje veľa v noci, cez deň toľko nepotrebuje. V oblasti prvých príkrmov a celkovo stravovania detí ma najviac oslovil projekt ČO JEDIA ZDRAVÉ DETI. Zhodujem sa s nimi v základoch kvalitnej stravy, a to kvalitné suroviny, jednoduché kombinácie, pestrosť, dostatok sezónneho ovocia a zeleniny, čerstvo pripravené jedlá, minimum cukru a junk foodu.

Zdravie

Prvý rok sme prežili v dobrom zdraví. Adelka mala iba raz výraznejšie zvýšenú teplotu spojenú so soplami. Zadná nádcha. Základ liečby spočíval v striekaní morskej vody do nosa a odsávaní soplov. Keďže nemala upchatý nos, ani sme jej nedávali kvapky do nosa. Inak mala len párkrát veľmi mierne zvýšenú teplotu. Do 38, podľa niektorých zdrojov dokonca 38,5 sa ani teplotu neodporúča zrážať. Je to znak že telo bojuje, imunita sa aktivuje.

Kurzy

Naším prvým pokusom bol 6-týždňový kurz masáží bábätiek. Adelka mala vtedy 4 mesiace. Mala som obavy, či zvládneme 6 týždňov udržať rovnaký režím, prísť na určitú hodinu vyspatí, a či tam v dobrej nálade vydržíme hodinu a pól. Zvládli sme, aj sme si to užili dokonca! Od pól roka sme začali s cvičeniami aj babyplávaním. S Adelkou bola radosť niekam chodiť. Všetko zvedavo obzerala a skúmala. Kurzy hodnotím ako príjemné spestrenie, dobrú možnosť na spoznanie iných mám, adelkiných vrstovníkov a tiež prínosnú aktivitu pre Adelku. Občas sa síce človek trochu naháňa (najmä ak nemá ustálený režím), ale tak pri najhoršom sa vynechá hodina. Veľakrát ide aj nahradiť. Základ je vybrať si správny čas, kedy je rezerva aj pri miernom posunutí režimu. V Žiline je super, že máme veľký výber kurzov a môžem si vybrať najviac vyhovujúci čas.  Takže za mňa kurzy jednoznačne áno. 2 za týždeň mi prišli akurát. Popri tom sme mali dostatok času na spontánny program.

Šatkovanie/výlety

V spestrení programu a uľahčení života je hodne nápomocná aj šatka/nosič. Adelke sa v šatke najprv moc nepáčilo. Tiež tu pravdepodobne zohrávala rolu moja neistota. Po pár pokusoch som to vzdala. A na dosť dlho. Nakopla ma až jar a túžba ísť do prírody. Vybrala som sa na podporku nosenia a čuduj sa svete, Adelka v šatke ani nemukla. A my sme sa konečne rozchodili do prírody. Našli sme si cez FB aj turistickú skupinku nosiacich mamičiek a zažili s nimi super výletiky. Jaaj, že mi to tak dlho trvalo! Mohli sme si s Adelkou užívať výletíky a príjemnú blízkosť oveľa skôr. Možno… A možno sa jej tam so zafixovanou hlavičkou naozaj nepáčilo. A musel na nosenie dozrieť čas. A dozrel pekne z jari, navyše keď už začala aj sama sedieť. Tak som aspoň nemusela riešiť dilemu, či predčasná vertikalizovaná poloha pri nosení škodí chrbátiku alebo nie.

Spokojná mama = spokojné dieťa

Z Adelky mám síce veľkú radosť a byť mamou ma napĺňa, ale trošku málo sa starám sama o seba. Od pôrodu som stále neschudla na pôvodnú váhu, môj šatník v aktuálnej veľkosti zíva prázdnotou (aspoň tú Adelku parádim, heh), a celkovo málo sa starám o svoj relax. Super, že v rámci sebarealizácie mám aspoň tento blog. Ale vidím na sebe, že niekedy som málo oddýchnutá a mám málo odreagovania. Potom aj ľahšie znervózniem. A keď som nervózna ja, je aj Adelka. Takže aj kvôli Adelke, musím myslieť viac na seba!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *