Dojčenie – rozbeh a prvé tri mesiace

Napriek tomu, že dojčenie je jednou z najprirodzenejších vecí, vždy to nemusí ísť všetko hladko. Človek naráža na veľa protichodných rád a musí si nájsť medzi nimi svoju pravdu. Ja sa pokúsim v tomto článku zhrnúť moju skúsenosť s dojčením za prvé 3 mesiace.

Príprava na dojčenie pred pôrodom

Počula som viaceré príbehy o problémoch s dojčením (okrem iného aj od mojej maminy), tak som sa snažila pripraviť dopredu. Užitočné rady som našla v knihe od Ingeborg Stadelmann – Zdravé tehotenství, prirodzený pôrod a doplnila informácie aj na predpôrodnom kurze (o dojčení tam však mohlo byť oveľa viac). Na základe toho som sa nastavila, že rozhodne chcem kojiť a budem kojiť, kúpila si čaj na podporu kojenia a olej na podporu kojenia (od Ingeborg Stadelmann). Vedela som, že dôležitý je bonding a prvé prisatie priamo po pôrode a že naliatiu pŕs v prvých dňoch pomáha chodenie bez podprsenky, dostatočný pitný režím, kontakt s dieťaťom a časté prikladanie na obidve prsia.

Začiatky dojčenia v pôrodnici

Adelka prišla na svet o pol druhej ráno. Po dvojhodinovom bondingu sme sa dostali na izbu okolo štyroch. Na izbe Adelka pekne spinkala. Zobudili nás až ranné vizity. Frmol poriadny. Človek si nevydýchol celé doobedie. A potom kedy mám oddychovať a kojiť? Za celé doobedie som akurát hneď ráno a raz na novorodeneckom skúsila Adelku priložiť na prsník, ale bola unavená a nechcelo sa jej sať. Hovorila som si, že je to normálne, že prvé dni je novorodenec spavejší, aj sestry boli toho názoru. Že obyčajne kým sa nalejú prsia, tak je novorodenec viac spavý. Keď bol po obede väčší kľud, tak som opäť skúsila priložiť. Niečo málo potiahla. Do večera sme stihli ešte asi 3x po troške potiahnuť. Prsia ale ešte neboli naliate. Išlo len pár kvapiek. V priebehu dňa jej to stačilo ku spokojnosti, ale v noci moc spokojná už nebola. Plakala, nevedela som ju utíšiť, priloženie na prsník nepomáhalo. Prisala sa, ale hneď sa odpojila. Ja som to identifikovala ako hlad, a išla na novorodenecké. Sestra, ktorú som stretla cestou mi povedala, že ak mala pár kvapiek, že to jej stačí, a že to je normálne, že bábätká plačú.

Na ďalší deň bola Adelka hodne spavá. Nebudila som ju a nechávala spať. Hovorila som si, že asi ešte nemám dosť mlieka, keď toľko spí, a že musí byť po noci unavená. Keď som v priebehu dňa po prebalení skúšala dávať na prsník, tak moc nepotiahla a zaspávala. Až na večer začala otvárať ústočká a sme sa konečne rozkojili a kojili sme aj v priebehu celej noci. Bola som celá šťastná, že konečne sa to správne rozbieha. Avšak na ďalší deň mi radosť rýchlo prešla. Zistili, že má zvýšené hodnoty žltačky, že je hodne odvodnená a že ju musia zobrať na svietenie a na zavodnenie. A že ak chcem môžem jej nosiť odstriekané mlieko a budú jej ho dávať. Nemala som odvahu nesúhlasiť a tak sa začala trápiť s odstriekavaním. Aj keď stále mi hlodalo hlavou, či som spravila dobre. Veď mlieko sa mi práve začalo rozbiehať a zavodniť sme mohli aj častým kojením. A tá separácia mi trhala srdce.

Odstriekavanie mi najprv vôbec nešlo. Keď som pýtala odsávačku, tak mi povedali, že tá ničí bradavky, a že na úvod nie je vhodná, že nech si radšej odstriekam rukou. A tak so slzami v očiach som trénovala. Pila som čaj, prsia nahrievala v sprche, masírovala olejom a skúšala nájsť tú správnu techniku. Po kvapkách z obidvoch pŕs som niečo málo nazbierala. Na svietenie chodili ostatné maminy kojiť každé 3 hodiny, ale Adelka mala infúziu kvôli dehydratácií. Tak som jej len nosila odstriekané mlieko. Lámalo mi to srdce, slzy tiekli, tie tehotenské hormóny robili svoje. Tiež ma znepokojilo, že jej dávali pri plači cumeľ. Mala som strach, ako sa bude prisávať a ako skončí naše dojčenie, keď sme takto separované. Našťastie na ďalší deň ráno nám infúziu zrušili a mohla som chodiť kojiť aj ja. Keď sa Adelka pekne prisala, tak som si vydýchla a bola som príjemne prekvapená, koľko mlieka som už mala. Adelka na jedno nakojenie z oboch pŕs vypila aj 40-50 ml, čo bolo na štvordňového novorodenca dosť slušné. Bolo to oveľa viac, ako som ja bola schopná odstriekať. Dieťa dokáže lepšie vysať ako ruka odstriekať. Prsia sa mi začínali slušne nalievať, až pretekať. Adelke niekedy stačilo už len jedno prso. Z druhého som jej potom nosila ešte odstriekané, ak by sa zobudila medzičasom, až jej majú čo dať. Po dvoch dňoch sme zrazili hodnoty bilirubínu a slušne rozkojení boli prepustení domov.

Tie spoločné dojčenia v miestnosti na svietenie mali aj svoje výhody. Každá sestrička podávala nejaké svoje rady (aj keď nie so všetkými som súhlasila), riešili sa rôzne problémy ohľadne dojčenia. Sestričky kontrolovali správne priloženie a polohu. Mali sme tam takú dojčiacu ženskú komunitu. Stretla som tam aj kámošku z predpôrodného kurzu, ktorá rodila deň predo mnou. Doteraz si pamätám vetu, ktorou ma povzbudila prvý deň – Nemusí byť všetko ako dula povedala. Človek sa nedokáže pripraviť na všetky situácie dopredu. Dnes ale už viem, že novorodenca treba prikladať čo najčastejšie, aj keď ešte mlieko nejde. Ak spí príliš dlho, budiť ho. V prvých dňoch je bábo spavé veľakrát kvôli žltačke, a aby ju potlačilo, potrebuje veľa piť. A dojčenie sa rozbieha častým prikladaním. Ak zaspáva na prsníku tiež ho treba povzbudzovať napríklad hladkaním líčka.

Príliš silný prúd mlieka

Prvý týždeň doma som dávala ešte z oboch prsníkov pri každom dojčení, nech sa mlieko poriadne rozbehne. A ono sa rozbehlo až moc. Adelka nestíhala všetko prehĺtať a pretekalo jej okolo úst. Tak som prešla na dojčenie len z jedného prsníka počas jedného kojenia a začala som nosiť stále podprsenku, nech sa prúd zmierni. Časom sa buď upravilo mlieko alebo Adelka začala lepšie prehĺtať. Okolo úst jej už nepretekalo.

Grckanie po jedle

Ako sa naučila Adelka silnejšie sať, začali sme mať problém s grckaním po jedle. Ja som ju na prse nelimitovala a ona sa zrejme začala prejedať. Stále pekne priberala, takže doktorka to žiadno neriešila, ani to nenazývala reflux. Poradila mi iba skrátenie kojenia. Nechcela som Adelku limitovať, ale videla som, že pri tom grckaní tiež nie je zrovna najspokojnejšia. Skrátenie kojenia na 20-30 minút nám pomohlo. Keď som videla, že už nesaje a pospáva, tak som ju malíčkom odpojila. Grckanie stále bolo, ale v oveľa menšej miere. Navyše pri skoro hodinových dojčeniach (spojených s polospánkom) som začala mať bolestivé bradavky. Objavovala sa krv a prisatie s prvými minútami bolo na rozdýchavanie.

Režim vs dojčenie na požiadanie

Čo sa týka frekvencie dojčenia, tak sú 2 teórie. Väčšina pôrodníc, pediatrov a staršie ročníky hovoria, že dojčiť treba každé 3 hodiny, nie častejšie. Avšak laktačné poradkyne a teória kontaktného rodičovstva hovoria, že to je cesta akurát tak k nespokojnému bábätku a strate mlieka. Podľa nich treba dojčiť na požiadanie. Od začiatku mi bolo sympatické skôr kontaktné rodičovstvo, ale názory okolia (starej školy) trošku zneisťovali. Tak som okrem intuície hľadala aj racionálne zdôvodnenia. Dospela som k tomu, že sledovanie hodín je neprirodzené, a že pri takej nízkej frekvencií je Adelka moc vyhladovaná a potom sa prejedá a zhoršuje to grckanie. Určité prestávky na trávenie sú podľa mňa vhodné, ale 3 hodiny mi prišli až moc veľa. Šak aj my dospelí jeme a pijeme častejšie. A čo také bábätko, čo bolo v brušku naučené na non-stop servis, má tak malé bruško a musí toľko rásť.

Budiť či nebudiť v noci na dojčenie?

Spočiatku sme dojčili 8-12x za deň, spánky boli krátke, vstávali sme v priebehu celej noci. Postupne sa jej spánky predlžovali, ale po zobudení a nakŕmení bol problém ju opätovne uspať a uprostred noci sme boli hore aj niekoľko hodín. Tak som zvolila spôsob zobudiť ju v určitých intervaloch, rozospatú v tichosti prebaliť a nakŕmiť a potom spala ďalej. Po nejakom čase (zhruba na konci šestonedelia) som ju skúsila nechať spať a zistila som, že dokáže prespať 6-7 hodín v kuse. Najprv som nevedela, či nie je chorá, či bude dostatočne priberať, či to neohrozí tvorbu môjho mlieka. Mamila aj Modrý koník hovorili takmer jednoznačne NEBUDIŤ, dokonca aj pediatrička. Priberala pekne, tak podľa nej nebol dôvod na budenie. A že až si to užívame, že nie každý má také šťastie. A mlieka mám stále dosť aj keď dojčím po 9-tich hodinách niekedy.

Strava počas dojčenia

Na tému stravovania počas dojčenia sa tiež hrnú z každej strany iné rady. Z úvodu som okolo toho celkom haluzila. Pediatrička mi na prvej poradni vymenovala celý zoznam toho, čo nemôžem. Mala som hlavu v smútku, že čo ja vlastne idem teraz jedávať. Po preštudovaní viacerých odporúčaní som sa rozhodla riadiť tým, že budem vylučovať potraviny až po prejavení nejakých problémov. Pestrá a výživná strava je pri dojčení dôležitá. Preventívne som sa rozhodla nejesť iba exotické ovocie (okrem banánov) a ostré koreniny, ubrala množstvo hlúbovej zeleniny a zo strukovín uprednostňovala tie ľahko stráviteľné. Zatiaľ som nezaznamenala žiadnu reakciu na moju stravu.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *