Druhý rok je v porovnaní s prvým oveľa pohodovejší, pestrejší. Nám sa dieťa pekne hralo, aj spalo, dalo sa s ním v pohode výletovať a väčšinou aj nejak dohodnúť. Na náročnosti trochu pridalo začínajúce odbobie vlastného názoru a odplienkovanie, ale inak sme riešili samé príjemné veci ako knihy, tvorenie, rozvoj pohybu atd. Tak pekne postupne:
1. Prvé topánky. Barefoot – áno či nie?
Barefoot aktuálne frčí. A tak pre čítajúcich rodičov je to jedna z prvých tém v druhom roku. Chvíľu mi trvalo, kým som si utvrdila svoj názor. Začínali sme s naozaj mäkučkými topánočkami (ktoré by som nazvala skôr capačky) od Little blue lamb (lebo to bolo dostupné v kamennej predajni v Žiline). Chodila v nich však dosť neisto a hodne padala. Človek si však hovoril, že také sú prvé kroky. Neboli až také hrubé, a tak keď zima prituhla, chcela som niečo hrubšie, nech neprechladne. Keďže už spomínaná kamenná predajňa nemala pre mňa nič vyhovujúce, skončila som v obchode s neberfootovou detskou obuvou a kúpili sme zimné topánky Pegres. Prvé topánky som nechcela kupovať cez eshop, ale vyskúšať ich na Adelkinej nôžke a chytiť do ruky. Adelka okamžite začala chodiť oveľa lepšie! A Pegresky mi prišli aj dostatočne ľahké, mäkké, ohybné. Uvedomila som si, že nie sú len dve skupiny – barefoot a pevná obuv, ale že je medzi nimi veľa odtieňov. Kvalitná detská obuv je ľahká, mäkká, priedušná, ohybná. Nie každá detská topánka toto samozrejme spĺňa. Ťažká, tvrdá, hrubá a nepriedušná obuv isto nebude vhodná na prvé krôčiky. Ale to neznamená, že na trhu je len takáto nevhodná obuv a potom barefoot. Ja súhlasím skoro so všetkými barefoot charakteristikami, že sú dôležité, ale spevnená päta mi príde ako veľmi dobrý nápad. Majú ju aj viaceré známe barefoot značky ako Froddo. Aj keď vlastne podľa barefoot kritérií je Froddo len alternatíva k barefoot. Dôležitá je aj šírka, lebo niektoré barefoot topánky ako napr. Little blue lamp sú dosť široké a pre úzku nôžku nemôžu byť stabilné. Hrúbka podrážky neexistuje podľa mňa jedna ideálna, ale do každého terénu a ročného obdobia je iná vhodná. Žiadne dieťa nechodí zrejme iba po parkoch. Na leto sme si dopriali trochu luxus a kúpili sme aj barefoot balerínky do mäkkého terénu aj sandlále s hrubšiou podrážkou do mesta. Staršie už nechám chodiť po peknej trávičke aj naboso.
2. Odrážadlo
Keď sa dieťa nabaží chôdze a všetkého okolo, tak obľúbenou zábavkou bývajú odrážadlá. Našu Adelku avšak zaujalo až keď mala okolo 20 mesiacov. Dlho ju bavilo len chodiť, vyhľadávať schody, šikmé plošiny, skúmať kvietky, kamienky, chrobáčiky a všetko, na čo natrafila. Ale viacerí rovestníci začínali aj skôr. Dosť dôležitú úlohu hrá aj inšpirácia a motivácia. Adelku to chytilo, keď začali jazdiť spolu so susedou. Mysleli sme si, že vynecháme všetky tie škaredé plasťáky a pôjdeme rovno na pekné drevené dvojkolesové odrážadlo. Ale Adelka len kradla susede jej trojkolesovú plastovú motorku. Potom sa skoro taká istá trojkolesová motorka našla u bratranca v pivnici a to bola láska na prvý pohľad. Z Adelky sa stal vášnivý trojkolesový motorkár. Na dvojkolesové sme prešli, keď uvidela susede dvojkelosový bicyklík. Potom bola celá šťastná, keď sme z pivnice vytiahli opovrhnuté Repello. Ale zrejme musela na neho ešte aj dorásť. Repello bolo síce oficiálne od 18 mesiacov a 80 cm, ale Adelka neni extra urastená a bola na ňom ešte trochu stratená. Prechod zvládla veľmi rýchlo. Po pár opatrných dňoch to rozbehla aj na dvojkolesovom. V 2 rokoch sme už museli za ňou celkom slušne utekať. Odrážadlo veľmi odporúčam. Príde mi to veľmi dobrá vec na rozvoj pohybu, trénovanie rovnováhy, unavenie dieťaťa, rýchly presun bez kočíka, aj príprava na bicykel. Čo sa týka kontrétne Repella bolo vcelku drahé, ale je ľahké na nosenie, mäkšie pri pádoch, odpružené, rastúce, molitánová sedanka nebola studená ani pred Vianocami. Dobre sa jej chodí na ňom po všetkých terénoch. Je to vec, ktorá sa využije viacero sezón. My zatiaľ nebanujeme.
3. Knihy
V druhom roku sa veľmi rozvíja slovná zásoba. A knihy sú výbornou pomôckou na rozvoj reči. Téma kníh ma veľmi chytila. Je to pre nás obe veľmi príjemne strávený čas. Zistila som, že dnes máme spústu krásnych detských kníh, ktoré môžu baviť aj rodičov. Vo veľkých knihkupectvách bol pre mňa problém sa zorientovať. Ale v menších obchodíkoch s vybranými titulmi pre každú vekovú kategóriu to išlo. Dobré tipy dávajú aj knižné blogerky (napr. moje obľúbené Malý pampách alebo Orvokki). Aj v knižnici, keď sa človek zorientuje, tak natrafí na dobré knihy (majú aj rezervačný systém). Hitom tohto roka boli veľkoformátové bohatoilustrované hľadacie leporelá. Ako menšiu hodne zaujali otváracie okienka, posuvné časti či nejaké špeciálne materiály na ohmat. Neskôr to boli knihy, kde vystupovali nejaké detičky alebo kde našla niečo známe z jej okolia. Obľúbila si aj zopár riekaniek a rýmovačiek. Ku koncu roka sme začínali s prvými jednoduchými príbehmi. Páčia sa jej rôzne štýly kníh, nemá ohraničený vkus. Obyčajne naozaj platí, že čo sa páči rodičovy, páči sa aj dieťaťu. Konkrétne tipy na knihy v samostatnom článku TU.
4. Tvorenie
V prvom roku je najvýraznejšiou zmenou hrubá motorika. V druhom roku zase jemná motorika (a už spomínaná reč). Tvorenie je podľa mňa najlepší spôsob ako ju rozvíjať. Ceruzky, fixy, perá, štetce, prstové farby, nálepky, plastelína, nožničky, vyrezovánky, valček, razítka.. Pri tom všetkom sa pršteky poriadne pretrénujú. Tipy na rôzne aktivity nájdete všade možne. Tu je za nás pár tipov/hitov:
- Malý stolíček so stoličkou je veľmi dobrý základ. Naša Adelka tam veľmi rada vysedáva. Ceruzky sme mávali najprv schované, lebo všetko dávala do úst a kreslila kade tade. Ale dieťa po x napomenutiach pochopí. Jedno skôr, druhé neskôr, ale pochopí.
- Čo sa týka pasteliek – kúpila som rôzne špeciálne voskovky – extra hrubé a krátke na lepšie uchopenie či skvelé eko bio trojuholníkové. Ale najlepšie sa mi osvedčili klasické voskovky/pastelky. S nimi sa Adelke kreslilo najlepšie a o cene ani písať nemusím.
- Praktický je veľký papier na celý stolík (spočiatku aj na zem) – napr v IKEA majú veľkú rolku, ktorá vydrží na dlho.
- Čo sa týka farieb je dobré začínať prstovými umývateľnými a dieťaťu kúpiť umývateľnú zásterku.
- Pri nálepkách je fajn sa pozerať aj na to, ako sa odlepujú, inak bude dieťa pri nich nervózne.
- Dobrou plastelínou pre najmenších je Play Doh, majú aj sady s rôznymi šikovnými náradiami ako nožíček, nožničky, valček, vykrajovačky, Keď ju dieťa nadrobí, tak rýchlo vyschne, nelepí sa a je aj vyrobená z vhodnejších materiálov.
- Dobrou vychytávkou pre malých je aj maľovanie vodou. Avšak lepšie ako jednorázové omaľovánky sú viacpoužieľné kartičky. Po prejdení vodou sa zafarbia, keď vyschnú sú opäť biele.
5. Hračky
Čo sa týka hračiek, tak prikláňam sa k teórií, že dieťa veľa hračiek nepotrebuje. Dôležitejšie sú knihy a kreatívne nástroje. Je dôležité ustrážiť množstvo, aby si dieťa stále hračky vážilo a nebolo z ich množstva príliš nesústredené.
Z úvodu druhého roku u nás frčali hračky z ikeovsekj série MULA. Krásna drevená séria na rozvoj jemnej motoriky. Nastrkovací pajác, vhadzovanie tvarov, zatĺkanie kolíkov a motorický labyrint je taký základ. Veľmi si obľúbila aj vozíček. Prevážala veci, vyvážala bábiky, chodí s ním do pivnice odniesť a priniesť veci atď.
Asi v polke druhého roka začalo frčať lego, piklerovej triangel a húpací kôň. Piklerovej triangel som dlho zvažovala. Je dosť veľký a vcelku drahý, ale pokladám ho za veľmi dobrú investíciu. Má toľko funkcií – šikmá plošina na chodenie, vyliezanie, preliezačka, šmýkalka, plošina na spúštanie autíčok, tunel na podliezanie. Myslím, že jej dal dobrý základ na ihriskové preliezačky, kde sa ničoho nebála. A je fajn mať doma niečo, čo dieťa aj fyzicky unaví. Pri húpacom koňovi sme sa rozhodli pre značku Little tikes. Je síce plastový a esteticky nie zrovna najkrajší, ale je už pre najmenších a aj väčší na ňom vedia navyvádzať všeliake kúsky a príde mi to stále dosť bezpečné. A je dobrý aj ako také húpacie kresielko – pohodlné sedenie s opretím je naozaj na máloktorom húpacom koňovi. Z pohybových hračiek je skvelý aj balančný disk, ktorý premasíruje nôžky a je dobrým prostriedkom na trénovanie rovnováhy, či malý fitlopta overball. Ten si obľúbila na cvičeniach a vie sa na ňom poriadne vyjašiť.
Na záver druhého roku sa skamarátila aj s bábikami a plyšákmi. Aj v procese odplienkovania bola dosť nápomocná cikacia bábika.
6. Odplienkovanie
Na odplienkovanie sme sa odhodlali v polke leta, keď mala Adelka 22 mesiacov. Prvú polku sme si užili dovolenky a výlety a druhá bola viac domáca. Išli sme na to Indiánskou metódou podľa knižky od Vandy Schreierovej – Jak se zbavit plenek, definitivne, bez stresu a „vysazovaní“. Niektorí preferujú postupné priúčanie na nočník od kedy dieťa sedí. Ale príde mi to veľa zbytočnej energie. Ak tak ešte postupné priúčanie od najkôr 18 mesiacov. Adelka pochopila veľmi rýchlo, čo je cikanie, čo je nočník, kedy sa jej dá, aj sa naučila zadržať, keď bolo treba. Bolo to v priebehu jedného doobedia. Ale samozrejme vonku v inom prostredí pri hre nehody boli. A aj potom neskôr keď už bolo niekoľko týždňov bez nehody, prišli obdobia, že sa jej nechcelo hlásiť, prerúšať hru, alebo len tak skúšala naše reakcie, čo sa stane keď.. Ale že vraj to je bežný priebeh. Súhlasím s tým, že kebyže má stále plienku pre istotu, tak by sa úplne odučila od plienok zrejme o dosť neskôr. Plienku dávame už len na spanie.
7. Hranice
Jednou z najčastejšie skloňovaných tém s týmto obdobím je určovanie hraníc. Aj keď sa názory rôznych odborníkov vo veľa veciach rôznia, v tom, že hranice sú potrebné, sa zhodnú všetci. Deťom dávajú pocit istoty. V prvom roku sa dá ešte pred dieťaťom skoro všetko nevhodné odložiť, ale v druhom roku, by sme už mali dieťa učiť rešpektovať určité hranice. Je vhodné si to dobre naštartovať už od začiatku, lebo obdobie vlastného názoru/vzdoru to výrazne zkomplikuje. U nás sa prvé príznaky prejavovania vlastného názoru začali objavovať okolo 18 mesiaca, ale že vraj vrchol je okolo 2,5 roka, takže zrejme len také zahrievacie kolo.
K téme určovnia hraníc a komunikácie s batoľaťom som sa hodne priučila v knihe Najšťastnejšie batoľa v okolí. Výborná kapitola o hraniciach bola aj v knihe Klub nerozbitných detí. V skratke:
- Hraníc by nemalo byť veľa, mali by sme mať primerané očakávania a mali by sme byť schopní si stanové hranice ustrážiť.
- Keď už si nejaké stanovíme, je dôležité byť dôsledný a nepoľavovať, s rešpektom trvať na vymedzených hraniciach. Ale zároveň byť empatický a dovoliť dieťaťu prejavovať emócie, nezakazovať mu plač a hnev.
- Pri vymedzovaní hraníc nie je vhodné využívať tresty ani odmeny, ale opierať sa skôr o prirodzené dôsledky konania, dobrý vzťah s dieťaťom a budovanie návykov.
- Niekedy môže byť nápomocné použiť obchádzku (rozptýlenie, výmena). Ak nie je iná možnosť, prípustným trestom je ignorácia – dieťa si nezíska nevhodným správaním našu pozornosť.
