Šestonedelie

Moja predstava verzus realita

Šestonedelie ma zaskočilo. Predstavovala som si, že bábätko bude spať skoro celé dni, ja iba nakojím, prebalím a domácnosť nechám na manžela. Na viacerých miestach som čítala, že je naozaj dôležité dostatočne odpočívať, ležať, nech sa ženské telo po pôrode môže dôkladne zotaviť. Tak som sa videla ako čítam knihy a bábätko si vedľa spinká. Verila som, že každý plač má svoj dôvod, a ja môjmu bábätku nedám dôvod na plač. Lenže zistila som, že nie všetky bábätká prespia skoro celé dni, a že nie na každý plač je rýchla pomoc. Že sa bude musieť pravidelne prať a žehliť som vedela, ale neuvedomila som si, že to každodenne zaberie až toľko času. Urobili sme si síce trochu viac roboty s látkovaním, ale pri bábätku je veľká spotreba plienok aj tak. Hlavne ak grcká ako to naše. Takže plienky by sa prali a žehlili aj tak. Tiež som si neuvedomila, koľko času zaberie samotné kojenie a prebaľovanie. Bola som rada, že som sa stihla najesť a urobiť základnú hygienu, a bola vďačná, keď som nazbierala pár hodín spánku. Našťastie som sa hneď po pôrode cítila fit, nemala som žiadne zranenia, ani problémy. Takže zotavovanie nebolo nutné. Práve naopak som bola prekvapená, kde sa toľká energia berie.

Milión otázok v hlave

Príjemným oddychom v kolotoči šestonedelia boli časy kojenia. Dieťatko spokojne pritúlené ku mne a ja som mala chvíľku na čítanie. V hlave som mala milión otázok, na ktoré som potrebovala nájsť odpoveď – ako utíšiť? ako uspať? ako správne nosiť a manipulovať? čo pomôže na grckanie? ako dlho a ako často kojiť? do kedy striedať prsia pri kojení? odstriekavať? ako sa stravovať pri kojení? dávať zakaždým pri prebalovaní zinkovú masť? používať cumeľ? je fakt až taký zlý? ako obliekať von? stačí jedna vrstva vnútri? ako dlho jej dávať čiapočku? prečo sa zlostí na brušku? ako podporovať psychomotorický vývoj? … Uvedomila som si, že som v priebehu tehotenstva venovala veľa času príprave na pôrod a málo času príprave na dieťa. Keby som mala dopredu viac naštudované, bola by som vo väčšej pohode. Spoliehať sa na to, že šak dieťa bude prvé týždne skoro stále spať sa nemusí vyplatiť.

VIAC O DOJČENÍ TU

VIAC O PREBALOVANI A KUPANI TU

Plač a (ne)spánok

Po pôrode v pôrodnici bola Adelka ešte celkom spavá. Avšak od druhého týždňa, keď jej skončila žltačková spavosť, pustila sa naplno do spoznávania sveta a prejavovania svojho vášnivého temperamentu. Spočiatku v priebehu dňa spala väčšinou len krátke spánky po kojení v náruči. Celkovo bola najspokojnejšia na rukách. Bolo to tým, že sme si ju tak naučili? Naším presvedčením, že nosenie a kontakt sú dôležité? Neviem, ale zloženie z rúk ju zvyčajne rozplakalo. A rozhodne som nemala v pláne nechávať ju vyplakať. Takže väčšinu dňa strávila na našich rukách, hrudi, kolenách. Niekedy spokojne, niekedy menej spokojne.

So zvyšujúcou sa únavou prichádzala väčšia plačlivosť a nebolo ľahké ju uspať. Vedela potiahnuť aj 6 hodín v kuse!  Uspávanie bol boj. Vygooglila som, že na ukľudnenie a uspanie je nápomocné pevné zavinutie ručičiek. Prišlo mi to trápenie bábätka, ale odhodlala som sa to skúsiť. Po prvotných protestoch sa však upokojila. Vtedy som pochopila, prečo aj v pôrodnici zavinovali tak natesno. Ďalšou vychytávkou bol biely šum, ktorý má bábätku pripomínať prostredie v maternici. Po mesiaci sme sa odhodlali aj na použitie cumlíka. Všetko dohromady bolo pri uspávaní dosť nápomocné. Myslím, že najmä vďaka zavinovaniu sme dokázali spánok aj predĺžiť. Adelka nám začala v noci spávať 6-7 hodín. V kuse bez budenia. Najprv som ju budila na kojenie, ale potom na konci šestonedelia som si povedala, že spánku veľa nemá, tak nebudem jej ho rušiť.

Okrem nočného spánku nám pekne spávala aj v kočíku. Prvý krát sme sa vybrali von po 2 týždňoch (ako aj odporúčali v pôrodnici). Najprv len na chvíľku, postupne sme čas vonku predlžovali. Som rada, že v kočíku mi dobre spí a ja si môžem užiť pohyb na čerstvom vzduchu. Je to moje nabíjanie energie.

Náš bežný deň na konci šestonedelia

Na konci šestonedelia sa nám podarilo vytvoriť si aj určitý režim. Vstávanie máme okolo piatej – šiestej hodiny rannej. Po prebalení a nakŕmení si ešte vie trošku zdriemnuť na mojej hrudi a potom plná energie ťahá obyčajne až do obeda. Len výnimočne mi vie zaspať na krátky doobedný spánok. Niekedy ju vie uspať, keď pozerá ako žehlím alebo keď ju zoberiem do šatky. Šatku si však zatiaľ moc neobľúbila. Musím zvládnuť prvotný plač, kým príde upokojenie a spánok. A niekedy sa plač len stupňuje, tak to vzdám.

Po obednom dojčení vyrážame kočíkovať. Po 6-tich hodinách konečne zaspí a ja si vydýchnem. Vydrží mi spať aj 2-3 hodiny. Nezobudí ju ani presun cez výťah do chodby.  Zobúdza sa okolo štvrtej – piatej.

Potom nastupujeme na druhú šichtu. Nosíme sa, tancujeme, rozprávame, spievame, hráme sa s hrkálkou, kojíme, prebaľujeme, alebo len tak relaxujeme v náruči. Vo svetlých chvílkach vydrží nejaký čas vo vajíčku či ležať na posteli. A ak je extra dobrý deň, dá si polhodinový spánkový relaxík.

Okolo 20:00 – 21:00 sa snažíme mať večernú hygienu. Kúpanie alebo len umytie prdelky a krku v umývadle. Potom začíname s nočným režímom a s uspávaním. Zaspáva okolo 22:00 – 23:00.

Odmena na konci šestonedelia

Veľkou odmenou za zvládnutie šestonedelia bol Adelkin úsmev 🙂 Najprv sa usmievala len v polospánku, avšak okolo 5.-6. týždňa začala aj vedome. Neviem či existuje niečo krajšie ako prvé úsmevy svojho bábätka. My sme sa z neho roztápali.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *