Kontaktné rodičovstvo dnes naberá na popularite, ale je zároveň aj obľúbeným terčom kritikov. Táto kniha je považovaná za akúsi bibliu kontaktného rodičovstva a bola som na ňu zvedavá. Copywriterské články na internete nedajú tú pravú predstavu. A tak som si prebehla niektoré kapitoly. Nečítala som celú. O význame bondingu, kojenia a nosenia mám dostatok informácií. Zaujímali ma skôr vyjadrenia autorov na bežné kritiky, a tým vyjasnenie čo kontaktné rodičovstvo je a čo nie je. Tiež ma zaujímal názor autorov na riešenie situácie častého nočného kojenia a únavy matky. Je to naozaj nutné a správne?
Čo kontaktné rodičovstvo je a čo nie je
Podľa autorov kontaktné rodičovstvo znamená naučiť sa vnímať potreby dieťaťa a správne na ne reagovať. Nie je to prístup všetko alebo nič. Rodičia nemusia využívať všetky prostriedky kontaktného rodičovstva, aby mali s dieťaťom kontaktný vzťah. Je to len pomôcka ako kontaktný vzťah dosiahnuť. Ale nie všetkým vyhovuje všetko.
Autori uvádzajú nasledovné prostriedky pre vytvorenie kontaktného vzťahu:
- Bonding po pôrode,
- kojenie,
- nosenie,
- spoločné spanie,
- dôvera v plač dieťaťa,
- pozor na “cvičiteľov detí”,
- vyvážený osobný a rodinný život, vymedzovanie hraníc.
Uvedené prostriedky môžu napomôcť vybudovať kontaktný vzťah, pričom cesta každého sa bude líšiť, pretože každé dieťa aj rodič sú jedineční. Kontaktné rodičovstvo je vlastne metóda, ktorú rodičia používajú intuitívne. Keď otvoria srdce a myseľ potrebám a emóciam svojho dieťaťa, využívajú mnohé popísané prostriedky. Autori ale upozorňujú, že najdôležitejšie je zachovať vyvážený osobný a rodinný život. Vyčerpaná a vyhorená matka nemôže byť dobrou matkou svojmu dieťaťu, aj keby praktizovala všetky ostatné prostriedky.
Autori upozorňujú na to, že kontaktné rodičovstvo nie je o tom, dať dieťaťu všetko, čo chce. Rodičia sa musia naučiť rozlišovať medzi potrebami a požiadavkami dieťaťa, nastaviť mu hranice. Tiež upozorňujú, že rodičia nemôžu kvôli potrebám detí zanedbávať svoje vlastné potreby. Treba sa vyhnúť prehnane milujúcemu správaniu či vlastníckemu chovaniu. Je to voči dieťaťu nefér a vytvára to nezdravú závislosť.
Kontaktné rodičovstvo nie je nový štýl výchovy, nie je benevolentné, liberálne, nie je zamerané iba na dieťa, nie je mučenícke, nie je nekompromisné, nie je všetko alebo nič, nerozmaznáva, nevytávara závislé deti, nie je slepá láska k dieťaťu.
Kontaktné rodičovstvo je harmónia, prepojenie, poznanie svojho dieťaťa, otvorená myseľ a srdce. Podporuje dôveru, spoluprácu, empatiu, celkové prospievanie dieťaťa, správny vývoj, nezávislosť, pocit naplnenia.
Ako predísť materskému vyhoreniu
Materské vyhorenie môže byť vedľajším účinkom kontaktného rodičovstva. K vyhoreniu dochádza, keď sa matka dostane z rovnovážneho stavu a zostane v ňom príliš dlho. Faktory ktoré môžu tomu napomôcť sú náročné dieťa, málo podpory z okolia, osobné problémy matky, vonkajšie tlaky či nereálne očakávania od rodičovstva. Dôležité je preto sústrediť sa na kontaktný vzťah s dieťaťom, ignorovať negatívne rady, minimalizovať tlaky okolia, mať jasne stanovené priority (ľudia na prvom mieste), zapojiť tatina, nájsť si každý deň chvíľku pre seba, zabudnúť na perfekcionalizmus, užívať si každú chvíľu.
Nočný spánok a dojčenie
Ako dosiahnuť odpojenie od nočného kojenia, uspať a nenechať vyplakať? Čakala som odpoveď typu – pri spoločnom spánku v jednej posteli sa dieťa môže nakojiť a matka byť pritom v polospánku. Alebo, že únavu z noci môže dospať cez deň. Tak sa to často prezentuje kontaktnými priaznivcami. Ak dieťa prespí celú noc bez kojenia, tak matku ani pomaly nikto neberie za kontaktnú. Ale autori ma príjemne prekvapili umiernenosťou. Samozrejme odzneli tam aj moje očakávané odpovede, ale zároveň uznávajú, že dlhodobé nočné dojčenie je pre matku záťaž, ktorú nie každá zvláda. Ich riešenie je ukončiť nočné dojčenie a dieťa uspať inak – v náruči, hojdaním, v šatke.. Neobíde sa to bez plaču, ale plač v náruči je podľa autorov niečo úplne iné ako plač osamote.
Pozor na cvičiteľov detí
Cvičitelia detí sú tí, čo radia nechať dieťa vyplakať, šak ono sa unaví a zaspí. Nosenie, dlhodobé a príliš časté kojenie sa im nepozdáva. Preferujú pevný režim a pevné pravidlá. Tvrdia, že dieťa nemôže vedieť, čo chce. Viacerým rodičom to síce nepríde hneď úplne v poriadku, ale nakoniec sa predsa nechajú zlákať. Konkrétne jednoduché rady, ktoré sľubujú, že dieťa dobre zapadne do životného štýlu dospelých. Prísľub rýchlych výsledkov sa predáva najlepšie. Kontaktné rodičovstvo nemá presné návody a preto nie je masám také príťažlivé. A navyše rodičia, ktorí nemajú skúsenosti, ľahko sadnú na lep prvému radcovi. Naša generácia rodičov má aj reálne príklady, že takýmto spôsobom sa dá prežiť rodičovstvo aj manželstvo.
Podľa môjho názoru príliš čiernobiely pohľad. Autori radi používali príklad matky, ktorá nechá vo vedľajšej miestnosti plakať dieťa osamote, lebo ešte nie je čas kojenia a ani jeho plač neregistruje. Tak to mi príde naozaj extrémny príklad. Kniha sa niesla celkovo v neútočnom a rozumnom duchu, ale v tejto kapitole si to trošku pokazili.
Avšak celkový dojem z knihy mám pozitívny. Potvrdila moju predstavu, že kontaktné rodičovstvo nie je o tom, čo najviac kojiť a nosiť, zatracovať kočíky a detské postieľky, spať jedine v spoločnej posteli a pri každom nočnom prebudení dieťaťa nakojiť. Aj autori sami upozorňujú, že dobrý úmysel a prílišná snaha sa môžu zmeniť v negatívne dôsledky. Kniha môže byť nápomocná rodičom, ktorí potrebujú uistiť vo svojej intuitívnej kontaktnej výchove a nájsť argumenty pre svokry či iných rodinných príslušníkov nakazených cvičiteľmi detí. Ale aj tým, ktorí hľadajú spôsob na vytvorenie vzťahu so svojim dieťaťom.
