KNIHA: Harvey Karp – Najšťastnejšie batoľa v okolí

Po bestsellery Najšťastnejšie bábätko v okolí, kde nájdeme rady na úskalia v prvom roku, je voľným pokračovaním Najšťastnejšie batoľa v okolí. Opäť čítavé, vtipné, s plno príkladmi a konkrétnymi radami na batoliace obdobie (1-4 roky).  Ale za mňa niektoré časti trošku zdĺhavé.  Autor sa nám snaží priblížiť a pomôcť pochopiť svet batoliat. Opisuje vývojové štádia, typy temperamentu a uvádza množstvo tipov, ako toto obdobie zvládnuť. Ako zneškodniť výbuch batoliat, ako s nimi komunikovať, ako docieliť čo najlepšiu spoluprácu, ako vytvoriť rešpektujúci vzťah, ako si nastaviť režím dňa, ako určovať hranice… V záverečnej kapitole nájdeme rady na najčastejšie problémy každého vývojové štádia batoliat (zháchvaty hnevu, odmietanie spánku, kúsanie, strach z odlúčenia, nechuť do jedla, učenie na nočník, strach, koktanie, príchod súrodenca).

Vývojové štádia batoliaceho obdobia

Autor rád porovnáva fázy batoliaceho obdobia s fázami vývoja ľudstva. Batoliace obdobie rozdeľuje na 4 fázy:

1. fáza – 12-18 mesiacov – okúzľujúce šimpanzie mláďa. Roztomilé, mazlivé, zvedavé a neposedné. Uchvátené chôdzou po dvoch a všetkým, čo môže chytiť do voľných rúk. Prichádzajú prvé slová, začína stále viac rozumieť.
2. fáza – 18-24 mesiacov – malý neandertálec, ktorý má už oveľa šikovnejšie ruky (na jedenie, čmáranie, hádzanie) a začína prejavovať svoj vzdor a tvrdohlavosť (NIE, JA, MOJE, EŠTE). Slovná zásoba sa rozširuje, vznikajú vety.
3. fáza – 24-36 mesiacov – chytré a rýchle jaskynné dieťa, ktoré je schopné používať už zložitejšiu reč a nadväzovať priateľstvá.
4. fáza – 36-48 mesiacov – všetranne nadaný dedinčan, ktorý má prudký nárast schopností, mentálnej obratnosti, začína rešpektovať pravidlá a má stále milión otázok. Prekvitá tvorivosť, hrá rôzne role, prekrucuje pravidlá, rodí sa humor.

Divoká karta prírody – temperament

Rovnako dôležité ako poznať vývojové štádium svojho dieťaťa, je aj poznať jeho temperament. Temperament je spôsob, akým osobnosť reaguje na svet, jedinečná zmes 9-tich charakteristík chovania – aktivita, pravidelnosť, prvá reakcia, prispôsobivosť, intenzita prežívania, základná nálada, znášanlivosť, sústredenosť, citlivosť. Každé dieťa je jedinečné, nemôžeme zmeniť jeho temperament, ale môžeme s ním pracovať. Tri hlavné tipy temperamentu:

• MIERNY (40 % detí) – mierny typ je vyrovnaný, vitálny, prispôsobivý, otvorený novým zážitkom.
• OPATRNÝ – opatrný typ sa  bojí pohľadu cudzích ľudí, kýva obyčajne až s oneskorením, je váhavý, bojí sa nových miesť a ľudí, je precitlivelý, lepí sa na rodičov, má rád pravidlá. Je dôležité nezaujať ku takýmto deťom príliš ochraniteľský postoj, vyhnúť sa netrpezlivosti, kritike, naliehaniu.  Nápomocné je pravidelné opakovanie známych a príjemných vecí, maximálna trpezlivosť, pri starších vždy vopred pripraviť na nové veci, hrať hry, kde je dieťa silnejšie.
• NÁROČNÝ – náročný typ sa vie poriadne rozčúliť, je aktívny a neposedný, ide do extrémov, rád prekračuje hranice, býva zraniteľný. Pomáha chodiť často von, schovávať a zamieňať hračky, dostatok odpočinku, nepreťažovať, pohybovať sa v bezpečnom priestore. Pri starších je potreba správne voliť slová, nekritizovať, nedávať negatívne štítky, ale podporovať. Niektoré deti celý živoť čakajú na pochvalu od svojich rodičov.

Asi jedna tretina detí sa nedá zaradiť do žiadnej skupiny a je takou zmeskou.

Batolčina (rodná reč batoliat)

Používanie batolčiny je podľa autora účinný spôsob ako zneškodniť výbuch batoliat s láskou a úctou. Je založený na porozumení toho, ako jeho prehistorický mozog pracuje.  Základné pravidlá sú – veľmi krátke vety, opakovanie (pravidlo rýchleho občerstvenia – aj tam vždy zopakujú vašu objednávku), dôraz – správny tón hlasu, gestikulácia – mimika tváre a reč tela. Tým, že dieťaťu zopakujeme jeho pocity, v jednoduchej, jemu zrozumitejnej forme, dáme mu najavo, že ho chápeme.

Nástroje rešpektujúceho vzťahu

Okrem zvládnutia batolčiny, autor odporúča 6 nástrojov na uľahčenie práce rodiča/veľvyslanca pre nášho prehistorického kamaráta. A to nasledovné:

1. preukazovanie úcty – po láske to najdôležitejšie. Rešpektovať alebo vážiť si znamená venovať plnú skutočnú pozornosť, počúvať so záujmom, vážiť si názor druhého. Úctu môžeme preukázať aj tým, že dovolíme dieťaťu zachovať si tvár – napr. necháme ho vyhrať niektoré malé vojny, prijímame kompromisy, nezosmiešňujeme ho, starším deťom môžme dať možnosť výberu.
2. pochvala – jemné smerovanie k lepšiemu chovaniu. Sme spoločenskí tvorovia a radi opakujeme to, čo prináša pochvalu. Pri pochvalách ale treba zachovať tú správnu mieru, najmä u starších batoliat. Tým menším do dvoch rokov môžme ešte dopriať štedrú porciu potlesku a nadšenia. Dôležité je chváliť čin, nie dieťa. Dieťaťu hovorí, aké chovanie aj nabudúce radi uvidíme a je to aj viac uveriteľné.
3. odkazy bočnými vrátkami – deti skôr počúvajú to, čo nie je ako kázanie a čo nie je určené priamo im. Môže to byť nejaký odkaz prostredníctvom rozprávky, alebo spomenutie pred inou osobou či hračkou.
4. posilňovanie sebadôvery – tým, že posilníme sebadôveru dieťaťa, bude sa cítiť silnejšie a bude mať menšiu potrebu vzdoru. Môžme to urobiť napríklad tým, že batoľa požiadame o pomoc, niektoré malé rozhodnutia necháme na ňom, necháme ho vyhrať niektoré malé vojny, budeme hrať hry, kde on bude ten silnejší, a my tí slabší, čo robia chyby, sú nemotorní, nechajú sa poraziť.
5. podpora trpezlivosti – učiť dieťa trpezlivosti je ako dobývať zlato. Treba si vážiť každého malého úspechu, pokroku a odmeniť ho spústou pozornosti a pochvaly. Trpezlivosť je ako sval, posilňuje sa cvičením.
6. odmena – skvelé mazadlo na kolesá spolupráce. Najväčšou odmenou je čas a pozornosť rodiča

Chvíľky sústredenej pozornosti by však nemali byť len za odmenu, ale mali by byť v priebehu celého dňa, predchádzame tým nespokojnosti a posilňujeme ochotu dieťaťa k spolupráci. Na hladké prežitie dňa sú hodne nápomocné aj pravidelné a opakujúce sa činnosti, pomáhajú dieťaťu orientovať sa v priebehu dňa, majú naň ukľudnujúci účinok. A netreba zabúdať na pobyt na čerstvom vzduchu. Batoľa zatvorené celý deň v jednej miestnosti je ako Tarzan napchatý do úzkeho saka.

Určovanie hraníc

Úlohou dieťaťa je posúvať hranice, úlohou rodiča je s rešpektom vyžadovať ich dodržiavanie. Deti vychovávané bez pevných pravidiel sa cítia prehliadané, neisté a nemilované. Na úspešné vymedzenie hraníc sú nápomocné:

• primerané očakávania
• byť schopný hranicu ustrážiť
• byť dôsledný, nepoľavovať
• byť vážny a používať krátke vety
• pri malých prekročeniach hraníc použiť obchádzky (rozptýlenie, výmena), je to veľakrát učinnejšie ako uzávery (NIE!, trest), hlavne u náročných batoliat
• neporovnávať, nezveličovať, nepoužívať zraňujúce slová, nekritizovať dieťa, iba jeho chovanie
• ak nie je iná možnosť, pristupuje na radu trest:
  • ignorovanie – odmietam byť publikom pri tvojom predstavení,
  • strata privilégií – pre staršie batoľatá, napr. odobratie nejakej veci,
  • izolácia –  chviľka osamote, začínať s krátkymi časmi, 30-60 sekúnd.

To boli v skratke moje poznámky tých najhlavnejších bodov. V knihe však nájdete oveľa viac rád a tipov. Za mňa kniha, ktorá určite stojí za prečítanie. Číta sa ľahko, pobaví aj poučí. 333 strán malého formátu nie je až tak nadlho, ale niektoré časti mohli byť aj kratšie. Mne dala kniha prehľad, čo obnáša batoliace obdobie a dobré tipy na zvládnutie výbuchov hnevu a nastavovanie hraníc. Z niektorých autorových rád mám však zmiešané pocity, napríklad taká izolácia ako forma trestu. Dalším príkladom, ktorý mi nesadol je napríklad používanie batolčiny. Príde mi vhodnejšie hovoriť na dieťa kľudným tónom. Avšak takýchto odporúčaní, s ktorými by som vnútorne nesúhlasila, tam nie je veľa. Väčšina rád sa mi v praxi osvedčila.