Kniha je písaná stručne, vecne a zrozumitelne. Ozrejmila mi vývoj spánku od bábätka po batoľa, spánkove cykly a režimy. Okrem faktov bolo v knihe aj veľa príkladov, čo bolo príjemným oživením a dobrou ukážkou teórie v praxi. Autori ďalej rozoberajú rôzne zlé návyky pri uspávaní, ich dopad a popisujú metódu na prespanie celej noci. Na záver boli rozobrané nočné desy a nočné mory.
Spánkové cykly
O spánkových cykloch som mala len povrchné info. Vedela som, že keď dieťa zaspí, tak najprv spí tuhšie, a že sa striedajú fázy tuhšieho spánku a snívania. V tejto knihe som si informácie spresnila. 2-3 hodiny po zaspaní sa prestriedajú 4 stupne tuhého spánku. (Vtedy dieťa zvládne aj prenesenie z auta do postielky napr). Po tomto čase sa striedajú fázy snívania REM (rapid eye movement) a fázy ľahšieho tuhého spánku. Nad ránom je potom opäť tuhší spánok.
U novorodencov až po tretí mesiac života nastupuje najprv fáza REM spánku. AHA! Vo fáze snívania REM sa dieťa ľahšie prebudí. Tak preto sa Adelka ako bábätko vždy pri prenose do postielky zobudila. Prebudenie môžu ale spôsobovať aj zmeny stupňov tuhého spánku v prvých 2-3 hodinách, ale obyčajne je to len také prehodenie sa na druhý bok. Dieťa by malo ľahko opäť zaspať. Vtedy naozaj netreba ísť hneď dojčiť. Čiže je normálne, že sa dieťa v priebehu noci zobudí. Deti majú viac REM cyklov, čo je dôležité pre dozretie mozgu, a v týchto fázach sa skôr zobudia. Ak nemajú zaspávanie spojené so zlými návykmi, tak po prebudení aj samé opäť zaspia. Kto dokáže sám zaspať, tak väčšinou dokáže aj prespať noc. (podľa autorov od cca 6 mesiacov)
Režim
V knihe sú odporúčania, ako správne nastaviť režim spánku v jednotlivých obdobiach. Do 4-teho až 6-teho mesiaca by sa dieťaťu mal vytvoriť režím o dvoch denných spánkoch a dlhého nočného 11 hodinového spánku. (Fúúú. Tak taký dlhý nočný spánok prišiel u nás až po roku, keď bola na jednom dennom.) Nájdeme tu príklady vhodných časov a dĺžky času bdenia. Pred každým spánkom by malo byť dieťa hore aspoň 3 hodiny, najdlhšia fáza bdenia by mala byť pred nočným spánkom – aspoň 4 hodiny. Po roku až roku a pól prejde dieťa na jeden spánok a časy bdenia sa predĺžia. Pravidelnosť a pevné večerné rituály sú pri spánku detí veľmi nápomocné. Tiež pomáha neuložiť dieťa do postielky úplne unavené, keď je už mrzuté. Zrušenie denného spánku prichádza najčastejšie v 3.-5. roku života.
Ako prespať celú noc
Táto časť je veľmi kontroverzná. Niektorí to spájajú s metódou vyplakania. Ja tam vidím značný rozdiel. Metóda vyplakania pre mňa znamená, že dieťa uložím do postielky a nechám plakať, až kým sa neunaví a nezaspí. Tak sa to robilo v časoch socializmu a teraz pred tým odborníci varujú. Dieťa prežíva pri tom stres, zvyšujú sa mu hladiny kortizolu, spánok je horšej kvality a spôsobuje to aj následky do budúcna (problémy so spánkom, horšia znášanlivosť stresu atd).
Ja vidím ale značné rozdiely v metóde opísanej v knihe. Dieťa odporúčajú nechať plakať len veľmi krátky čas, potom k nemu rodič príde a uistí ho, že je všetko v poriadku. Čakaciu dobu postupne predlžuje, avšak stále je to len krátka doba. Dôležité je, aby rodičia nedali dieťaťu pri každom plači hneď mlieko a nebrali ho pri prvom mrnknutí na ruky, ale dali mu šancu upokojiť sa a zaspať samé. Odporúča sa len prihovorenie, pohladenie. Túto metódu odporúčajú od pol roka.
Pre dnešných mladých rodičov nasiaknutých kontaktným rodičovstvom je to trošku tvrdé. Aj pre mňa. Je to hodne o vnútornom pocite. Dieťa ho vycíti, Rodič musí byť presvedčený na 100 %, že robí správnu vec. Ale odhodlala som sa aspoň na jemnejšiu metódu. Pri uspávaní nakojím, uložím do postielky, lahnem si vedľa nej a počkám, kým nezaspí. Potom odídem. Od kedy mám istotu, že to tak chcem robiť, Adelka pri uložení do postielky vôbec neprotestuje. Z úvodu, keď som si nebola istá, tak to cítila a plakala. A tak som ju zobrala späť k sebe a hodinu uspávala na veľkej posteli. Pri uložení rovno do postielky je to oveľa rýchlejšie a ľahšie zaspí aj pri nočnom prebudení. Keď sa ozve, chvíľku počkáme, či to dá sama. Ak nie, opäť si prídeme ľahnúť jeden alebo druhý, pohladíme, poškrabkáme chrbátik. Obyčajne to dá po pár mrnknutiach sama, len niekedy je potrebné naše pohladenie a spoločnosť.
Autori zdôrazňujú, že na prespanie noci je dôležité, aby dieťa zaspalo v postielke a nie na rukách alebo na prse. Lebo pri budení potom skontroluje, či je všetko ako pred zaspaním. Dôležité tiež je, aby si dieťa nevybudovalo návyk, že pri prebudení sa mu hneď podáva mlieko. Potom to bude žiadať pri každom prebudení. Z nočných mliečkarov sú potom aj hodne zlí jedáci cez deň. Našu jemnejšiu metódu autori schvaľujú, ak dokáže potom v priebehu noci zaspať sama. Keďže spávame v jednej miestnosti, tak situácia pri prebudení v noci je rovnaká ako pri zaspávaní. Takže u nás to funguje aj v takej jemnejšej verzií.
Poruchy spánku
Medzi najčastejšie poruchy spánku patrí nočný des, námesačnosť a nočná mora. Nočný des aj námesačnosť sú neúplným prebudením z hlbokého spánku. Dieťa si ich nepamätá, ani nás v danej chvíli nevníma. Vznikajú hlavne v prvých 2-3 hodinách hlbokého spánku. Zvyčajne nejde o žiadny vážny problém ani duševnú poruchu. Príčina je skôr v nedozretom procese priebehu spánku. Odbornú pomoc autori odporúčajú vyhľadať iba ak nám dieťa pripadá cez deň vystrašené alebo napäté. Alebo v prípade, že má dieťa viac ako 7 rokov. Deťom do 6 rokov viac pomôže, ak to nebudeme vôbec riešiť, žiadne vypytovanie a upokojovanie.
Nočná mora sa objavuje vo fáze snívania (REM spánok), teda v druhej polovici noci. Dieťa nás pri tomto prebudení vníma, nechá sa upokojiť a vyhľadáva telesný kontakt. Je vhodné zistiť, kde sú korene jeho nočného strachu a zlých snov.
