KNIHA: Jiřina Prekopová – Keď dieťa nechce spať

Nečítala som iné knihy o spánku, tak neviem porovnávať, ale táto kniha bola veľmi čítavá, a obsahovala hodne informácií. Neboli v nej len tipy na uspávanie, ale išla do hĺbky príčin problémov so spánkom a celkovo nekľudu dieťaťa. Autorka je psychologička a spolu s ňou som sa v knihe ponorila do psychiky detí i rodičov. Veľmi sa mi páčilo poukázanie na chyby, ktoré robia dnešní mladí rodičia v snahe dať dieťaťu to najlepšie, a tiež vysvetlenie prečo. Nie všetci však budú s autorkou súhlasiť. Nie je za dojčenie na požiadanie v priebehu celej noci (mimo prvých týždňov), odporúča perinku (čo predlžuje spánok a tým má za následok menej dojčení).

Istota a bezpečie

Autorka zdôrazňuje potrebu istoty a bezpečia ako základ pre vnútorný pokoj dieťaťa a tým aj dobrý spánok. Istota je pre dieťa niečo, čo je tu vždy, na čo sa môže spoľahnúť. Bezpečie je istota vo vzťahoch, v nemennej rodičovskej láske. Pravidelne sa opakujúcim používaním konkrétnych predmetov sprostredkuvávajú rodičia deťom istotu. Tým, že to robia jednoznačne, predvídateľne a s láskou, poskytujú im bezpečie. Detská duša si túžobne praje spočinúť v prístave istoty, kde sa môže cítiť v bezpečí. Podľa autorky si dieťa najlepšie odpočinie, ak zaspáva večer v rovnakú hodinu, na rovnakom mieste a môže sa spoľahnúť, že sa k nemu mama ráno skloní s láskyplným úsmevom. Tri základné zložky istoty a bezpečia podľa autorky sú – pevné zavinutie, rytmus a sebaistá matka. Tesné zavinutie pripomína dieťaťu čas v maternici, nie je zbytočne znervózňované a preťažované slobodou pohybu, ktorú zrazu má. Rytmus dieťa nachádza v hojdaní (na rukách, v šatke, v kočári), rytmickom saní (kojenie, cumel). Dôležitý je tiež rytmus dňa a noci a k tomu sebaistý sprievodca.

Prírodné národy

V minulosti ale aj v súčasnosti u prírodne žijúcich národov nikto neuvažoval o spôsobe, akým sa starať o dieťa. Tento spôsob sa predával z generácie na generáciu. Nikto o ňom nepochyboval. Bol overený rokmi a fungoval. Matky boli s deťmi neustále, nosili ich v šatkách všade so sebou. Dávali im tak istotu aj bezpečie, pevné zavinutie aj rytmus, a tým, že nepochybovali o zaužívaných tradíciach, starali sa o deti sebaisto.

Zaistená klietka technického veku

Hmotné bohatstvo a technický pokrok mnohé zmenilo, zaviedli sa mnohé pohodlnejšie spôsoby. Ale prehliadlo sa, že s vaničkou sa vylialo aj dieťa. Dieťa malo zrazu samostatnú izbu, od kojenia sa začalo upúšťať. Bola populárna myšlienka nechať dieťa vyplakať a učiť ho odolnosti hneď od mala. Deti sa dávali skoro večer do postele, spali sami a na ich plač sa nereagovalo. Upúšťalo sa aj od pevného zavinovania, aby malo dieťa slobodu pohybu. Na rytmus sa tiež začalo pozerať ako na niečo zavrhnutiahodné. Šírili sa obavy, že by mohlo dôjsť k poškodeniu jemných stien mozgových buniek. Rytmus tak dieťa malo akurát zo sania cumlíka (čo môže viesť k vzniku závislosti aj v neskoršom veku). Neznie to moc dobre, ale dieťa dostávalo aspoň istotu. Lásky a bezpečia sa mu síce moc nedostalo, ale malo aspoň istotu.

Dnešná situácia – ani bezpečie, ani istota

V dnešnej dobe však hodne mladých rodičov svojim neistým správaním nedokáže dať dieťaťu pocit istoty. A bez istoty dieťa necíti ani bezpečie. Dnešní mladí rodičia chcú dať deťom slobodu, ktorá im samým chýbala. Chcú byť lepší ako ich rodičia. Do výchovy sa dostala silná antiautoritárska vlna, oslobodenie od zákazov, príkazov, od slepej poslušnosti. Opäť sa začalo prinavracať k prirodzeným pôrodom, kojeniu, telesnej blízkosti, noseniu v šatkách. Spôsob starostlivosti primitívnych národov sa stal hodným nasledovania. Avšak tento dobre myslený návrat k inštinktívnemu spôsobu výchovy vyústil v mnohých prípadoch v zničujúci rozvrat vzájomných vzťahov.

Kde sa teda stala chyba?

Pri napodobňovaní akéhokoľvek vzoru sa musí človek zamerať na odpozorovanie z praxe. Avšak skúsenosti ohľadne inštinktívnej výchovy prírodne žijúcich národov nemohla žiadna matka prevziať. Informácie sa jej dostali iba prostredníctvom literatúry alebo vďaka vlastným predstavám – teda pomocou abstrakcie a fantázie – čo je ďaleko od reality. Dieťa prírodných národov zažíva síce stále teplo rodinného hniezda, ale musí znášať aj spústu obmedzení. Nerozhoduje o tom, či sa nechá zavinúť, či bude mať voľné ruky, nohy, či bude liezť na zemi. Žiadne matky sa nezamýšľajú nad tým, čo by dieťa práve chcelo, deti nemajú neobmedzenú slobodu, matky nemajú priestor im túto neobmedzenú slobodu dávať. Mladé matky dnes si však môžu dovoliť venovať sa dieťaťu naplno a prispôsobovať sa jeho rozmarom. Chcú mu dať slobodu, o ktorej sami snívali. Avšak  dieťa nie je pripravené na túto slobodu. Ono potrebuje istotu a bezpečie. Ak nechávame na dieťati, až si samo vytvorí režim spánku a jedenia, až si stále vyberá polohy, v ktorých chce byť, miesta, kde chce spať, činnosti, ktoré chce robiť, dostávame do stresu nielen seba, ale aj dieťa. Prílišná rozmanitosť možností bráni tomu, aby sa dieťa mohlo spoľahnúť na niečo pevného, je preto nekľudné. Svojou nerozhodnosťou rodičia podliehajú nervozite. Neistota je tým väčšia, čím menej sa chcú riadiť radami rodičovskej a prarodičovskej generácie a čím viac sa pokúšajú nájsť správnu cestu v knihách. Dostávajú sa do labyrintu protichodných názorov. Prílišná snaha byť čo najlepšími rodičmi má opačný efekt. Vedie k nespokojnému dieťaťu a strate rodičovskej sebaistoty.

Autorkine rady

  • Buďte sebaistí. Veľa ciest vedie do Ríma. Nezáleží, ktorou cestou ideme, ale sprievodca si musí byť istý sám sebou a držať sa jednej cesty. Dieťa nechce mať detinských rodičov. Iba u dospelého a sebaistého rodiča sa môže cítiť v bezpečí.
  • Prijmite sa aj so svojimi chybami. Nemôžme sa stále trýzniť pocitom viny za chyby, ktoré sme urobili. To nám uberá na sebavedomí. Chyby patria k životu. Čím väčšie sú chyby, tým väčšie je vedomie toho, čo je správne. A tiež musíme odpustiť aj naším rodičom. Iba tak dokážeme plne prijať aj naše chyby. Ak je toho na nás veľa, nehanbime sa vyhľadať odbornú pomoc.
  • Majte len jedného radcu. Keď je radcov veľa, nastáva chaos.
  • Dieťa potrebuje, aby mu rodič vytvoril pravidlá a hranice, vytvoril režim. Dieťa je nezrelé na to, aby rozhodovalo, čo je správne.
  • Ak je dieťa zlostné, utíšte ho pevným objatím. Dieťa musí z vás cítiť kľud a nie stres pri skúšaní všetkého možného.
  • Zaistite pevné zavinutie a istotu miesta. Pevné zavinutie bráni pohybovému nekľudu dieťaťa a tiež chráni pred zbytočným prebudením. Istota miesta znamená, že dieťa sa prebudí na rovnakom mieste, na akom zaspalo.
  • Využite rytmus k usporiadaniu životného štýlu. Určujte tento rytmus dieťaťu vy. Dávajte radšej viac, lebo ak nebudú jeho potreby dostatočne naplnené, vzniká nedostatok, ktorý sa dieťa pokúša vyrovnať samo. Rytmus pokrýva nielen hojdanie, ale aj režim dňa a noci, jedla a spánku. Rytmus je veľmi dôležitý. Sú s ním zviazané všetky životné sily. Aj slnko a mesiac sa pohybujú podľa určitých rytmov. Celý vesmír a človek v ňom predstavujú určité pulzovanie.
  • Pravidelné rituály pred spaním a nočný režím – pred večerným spánkom sú obzvlášť dôležité stále sa opakujúce rovnaké rituály – napr. kúpanie, masáž, uspávanka/rozprávka. Nočný spánok by mal byť stále na rovnakom mieste a v rovnaký čas. Jednoznačne rozlišujte deň a noc. V priebehu noci nočný režím, žiadne podnety. Dôležité je tiež mať doma uvoľnenú atmosféru, pred spaním treba vyriešiť všetky nezhody.
  • Nespájajte spánok s pitím, vyhýbajte sa príliš dlhým kojeniam v polospánku – prvé tri mesiace ešte kojenec nevydrží celú noc bez kojenia. Vtedy si ešte smie určovať rytmus kŕmenia (treba však zachovať minimálny odstup aspoň 1,5 hodiny). Ale už aj vtedy je dôležité, aby dieťa nezaspávalo na prsníku – kŕmenie treba oddeliť od spánku aspoň odgrgnutím vo zvislej polohe. Po troch mesiacoch je už ale dieťa schopné noc prespať. Ak sa dieťa naučí zaspávať na prsníku, pri každom prebudení bude prsník pýtať. Je tiež dôležité ustrážiť dĺžku kojenia. Keď je dieťa ospalé má aj ochablejšie svalstvo, teda aj napätie brušných svalov. Do žalúdku sa tak zmestí viac a kojenec vypije nadmerné množstvo, čo má vplyv na horšie uzatváranie žalúdka a reflux. Navyše, ak nie je príjem jedla maximálne po 20-tich minútach ukončený, nemôže proces kvasenia správne prebiehať. Už k natrávenému mlieku sa stále pridáva čerstvé, čo zhoršuje aj príjem živín a dieťa je potom stále hladné.

To bolo pár mojich poznámok a výber myšlienok, ktoré mňa najviac zaujali. Pre lepšie pochopenie súvislostí, aj pre mnoho ďalších informácií rozhodne odporúčam si knihu prečítať. Nezaberie to veľa času a môžte v nej zažiť veľa AHA momentov. Ja som sa utvrdila v tom, že nerobím dobre ak ju nechávam piť dlho s prestávkami a zaspávať na prse. Uvedomila som si, že robím chybu, keď pri plači skúšam viaceré možnosti na utíšenie/rozptýlenie, a že najlepšie je pevné objatie s pohojdávaním a hlavne zachovaním môjho vnútorného kľudu. Tiež som si uvedomila, že sloboda, ktorú chcem Adelke dávať je jej na škodu, a že JA jej musím určovať režím a hranice a robiť to sebaisto. A hlavne ísť pevno po jednej ceste, bez váhania a neustáleho striedania.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *